Podľa správy Allianz reformy nášmu dôchodkovému systému pomohli, no treba ďalšie

Svetová populácia 65 a viacročných by sa mala do roku 2050 takmer zdvojnásobiť. To len potvrdzuje naliehavosť prispôsobenia dôchodkových systémov tejto demografickej zmene. Príkladom, že to funguje, je Japonsko, ktoré zásadnou reformou posunulo jeden z najmenej udržateľných dôchodkových systémov medzi päť aktuálne najudržateľnejších dôchodkových systémov sveta. Nedávne reformy pomohli aj slovenskému dôchodkovému systému, no rýchlo sa zhoršujúca demografická situácia u nás si vyžaduje ďalšie zmeny.

Aj tieto závery priniesla v poradí už tretia Allianz globálna správa o dôchodkoch 2025, ktorá analyzovala 71 dôchodkových systémov sveta pomocou vlastného „Allianz dôchodkového indexu“ (API). Ten pozostáva z troch pilierov: analýzy demografickej a fiškálnej situácie, udržateľnosti (napr. financovanie a doba prispievania) a primeranosti dôchodkového systému (napr. pokrytie a úroveň dôchodkov). Do úvahy berie celkovo 40 parametrov, s hodnotením od 1 (žiadna potreba reformy) až po 7 (akútna potreba reformy). Celkové skóre potom odráža tlak na reformu v príslušnom systéme.

• Allianz za minulý rok odhalil historicky najvyššiu sumu podvodov
• Škody na autách tvorili v Allianzi minulý rok dve tretiny nákladov
• Allianz v rebríčku 25 najhodnotnejších značiek sveta

Vysoký tlak na reformu

Všetkých 71 analyzovaných dôchodkových systémov dosiahlo celkové skóre 3,7, čo signalizuje pokračujúci vysoký tlak na reformu. V porovnaní s poslednou správou z roku 2023, kde bolo celkové skóre 3,6, došlo k určitým pohybom, ale nie vždy správnym smerom. Medzi krajinami však existujú výrazné rozdiely. Existuje malá skupina krajín ako sú Dánsko, Holandsko a Švédsko, ktoré sú s celkovým skóre výrazne pod 3 na tom relatívne dobre, pretože včas nastavili kurz udržateľnosti zavedením systémov financovania. Na prvý pohľad môže byť prekvapujúce, že v tejto skupine je aj Japonsko, ktorého dôchodkový systém sa z chvosta rebríčka (46. miesto v roku 2015) za jednu dekádu stal štvrtým najudržateľnejším penzijným systémom na svete. Japonsko totiž ako jediná krajina, dôsledne zvolilo iný prístup, a to pracovať dlhšie a už dnes je tam zamestnaná tretina 65- až 70-ročných. V nasledujúcich rokoch sa očakáva, že vek odchodu do dôchodku ešte stúpne.

Omnoho väčšiu skupinu tvoria krajiny s celkovým skóre pod 4, kde je naliehavá potreba zaviesť reformy na ochranu dôchodkových systémov pred účinkami demografických zmien. Patrí tam mnoho rozvojových krajín, ako sú Malajzia, Kolumbia či Nigéria, kde do dôchodkového systému často nespadá aj vyše polovica zamestnancov. V týchto krajinách sú potrebné rozsiahle reformy pracovného trhu, aby sa dôchodkový systém nestal ďalším faktorom zvyšujúcim nerovnosť. Do tretej skupiny patrí mnoho európskych krajín, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktorých dôchodkové systémy zatiaľ urobili len opatrné kroky smerom k financovaniu. Dominuje tam systém priebežného financovania a vzhľadom na rýchle starnutie populácie je tlak na reformu vysoký.

Slovensku sa reformy vyplácajú, no potrebuje ďalšie

Nedávno prijaté reformy na Slovensku, najmä prepojenie dôchodkového veku s očakávanou dĺžkou života, zlepšili hodnotenie nášho dôchodkového systému, najmä v pilieri udržateľnosti, ktorý aktuálne dosahuje úctyhodných 3,4 (zlepšenie zo 4,0 v roku 2023). S celkovým skóre 3,5 sa slovenský dôchodkový systém nachádza približne v strede rebríčka, na 27. mieste. V roku 2015 sme pritom v rovnakom rebríčku figurovali na 36. mieste. Našou Achillovou pätou zostáva demografická perspektíva, ktorá sa rýchlo zhoršuje. Kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 to bolo len 49-tisíc detí. Na druhej strane očakávaná dĺžka života Slováka, ktorá je aktuálne 78 rokov, by sa do roku 2050 mala zvýšiť na takmer 83 rokov*. Pomer závislosti starších ľudí by v priebehu nasledujúcich 25 rokov mal stúpnuť z 28 na 53 percent. Vzhľadom na relatívne nízke súkromné úspory a štedré dôchodky neexistuje iná cesta ako udržateľné rozšírenie plne financovaných pracovných a súkromných pilierov. Ďalším problémom je nedostatok pracovných príležitostí pre starších ľudí - len 7 percent mužov vo veku 65 rokov je u nás zamestnaných, kým v Japonsku je to až 35 percent. „Z výsledkov rebríčka je jasne vidieť, že najlepšie hodnotené systémy sú postavené na silnom kapitalizačnom pilieri, ktorý dokáže znižovať demografické dopady. Úloha prvého piliera v týchto schémach je poskytnúť dôchodcom základný príjem. Veríme, že cestou posilnenia váhy druhého piliera by sa mala vydať aj naša krajina,“ myslí si predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov.

Migrácia nestačí

Hoci očakávaná dĺžka života už desaťročia rastie (len s krátkym prerušením v období pandémie Covid-19), zatiaľ čo pôrodnosť klesá, migrácia významne zmiernila očakávaný dopad na trhy práce a sociálne systémy. Napríklad v Nemecku v posledných piatich rokoch takmer 90 percent z 1,6 milióna nových pracovných miest podliehajúcich sociálnemu zabezpečeniu obsadili prisťahovalci. „Aj keď nie všetci imigranti si našli prácu okamžite, migrácia v konečnom dôsledku veľmi pomohla. V budúcnosti sa však na ňu pravdepodobne nebudeme môcť spoliehať, pretože v hlavných krajinách pôvodu je čoraz menej kandidátov ochotných emigrovať. Preto bude kľúčové lepšie využiť existujúci potenciál. Týka sa to zamestnávania žien na čiastočný úväzok, ktoré potrebujú odbremenenie od starostlivosti o deti a opatrovateľskej starostlivosti a starších zamestnancov, ktorí stále čelia diskriminácii na pracovisku kvôli veku,“ uviedla senior ekonómka a spoluautorka správy Allianz Michaela Grimmová. Podľa hlavného ekonóma Allianz Ludovica Subrana je pre generáciu X potrebné viac šetriť, aby si zabezpečila požadovaný životný štandard v starobe. „Nesmieme sa však pozerať len na jednu stranu rovnice, a to na úsporné úsilie domácností. Je kľúčové premýšľať o dôchodkovej bezpečnosti a rozvoji kapitálového trhu spoločne. Dôchodkové úspory musia byť investované ziskovo do budúceho rastu a inovácií. To je kľúč k prekonaniu demografických, rovnako ako klimatických zmien. Európa má v tejto oblasti stále veľký deficit,“ dodal Subran.