O 30 až 50 rokov hrozí, že Rusíni zmiznú z mapy Slovenska. Splynú so Slovákmi
Ak sa vývoj nezmení, v ďalšej generácii hrozí asimilácia rusínskej národnosti. Naznačuje to desaťročný trend.
Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2011 prinieslo Rusínom potešiteľnú správu. Radikálne sa zvýšil počet tých, ktorí sa prihlásili k rusínskej národnosti. Ako je známe, počet Rusínov za desaťročie „vyskočil“ z čísla 23 775 v roku 2001 na číslo 33 475 v roku 2011. Štatisticky to bol nárast o bezmála 41 percent.
Optimistický bol aj ďalší výsledok. Kým v roku 2001 sa spomedzi tých, ktorí majú materinský jazyk rusínsky, ani polovica (43 percent) neprihlásila k rusínskej národnosti, v roku 2011 to už bola viac než polovica (60 percent). Podiel tých, ktorí sa prihlásili k materinskému rusínskemu jazyku a súčasne k rusínskej národnosti, optimisticky stúpol – tak, že skoro dve tretiny ľudí s rusínskou materčinou si píšu aj rusínsku národnosť.
Ale pozrime sa na to z iného uhla. Ak vezmeme do úvahy len samotný materinský jazyk, ten je totiž základom národnosti, v tomto smere sa zlepšilo len málo. Lebo počet ľudí, ktorí označili rusínčinu za svoju materčinu, narástol za 10 rokov len o 562 ľudí, o 1 percento. V sčítaní v roku 2011 dosiahol celkových 55 469 osôb. Nárast iba o 1 percento je v porovnaní s prvými dvoma optimistickými výsledkami málo radostný. Skôr nabáda k úvahám, či potenciál prihlásených ľudí k rusínskemu rodnému jazyku nenarazil na strop.
Aký bol vývoj medzi dvoma sčítaniami v „rusínskych“ okresoch? Pri porovnávaní sme brali do úvahy okresy Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Prešov. V nich žije 83 percent všetkých Rusínov.
Ktorý okres v ktorých ukazovateľoch najviac narástol a ktorý najviac klesol? V počte prihlásených ľudí k rusínskej národnosti za desaťročie najviac „vyskočila“ Stará Ľubovňa, až o 107 percent (z 1 692 v roku 2001 na 3 494 Rusínov v roku 2011), ale taktiež Prešov – o 40 percent, Bardejov – o 39 percent a Svidník – o 37 percent. Najmenej „vyskočili“ Medzilaborce – len o tri percentá, ale to preto, lebo tento okres bol v počte zaregistrovaných Rusínov vysoko najúspešnejší už v sčítaní pred desiatimi rokmi.
V ďalšom ukazovateli, v počte prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku, najviac stúpla za desaťročie opäť Stará Ľubovňa – o 11 percent, za ňou sa umiestnil Prešov – o 9 percent. Naopak, klesli Medzilaborce – o 12 percent – a taktiež Stropkov – o 8 percent. Tu však treba dodať, že Prešov stúpol z relatívne veľmi nízkych počiatočných čísel z roku 2001, zatiaľ čo Medzilaborce klesli v tom istom období z relatívne veľmi vysokých čísel nadol.
Najvyšší nárast je medzi najstaršími
Teraz porovnajme, ako sa vyššie spomínané fakty premietli vo vekových kategóriách. V počte zaregistrovaných Rusínov bol najsilnejší nárast v kategórii 55- až 59-ročných (o 71 percent), 60- až 64-ročných (o 60) a taktiež 30- až 34-ročných (o 68 percent). Aj v ostatných kategóriách sú prírastky relatívne vysoké, o niekoľko desiatok percent. Dá sa len predpokladať, že je to vplyv rusínskej kampane pred sčítaním ľudu, ale aj dôsledok zmeny atmosféry v spoločnosti a možno aj vzťahu k národnostiam. Až na jednu vec: ide o nárast z veľmi malých absolútnych čísel, preto nenaznačujú zásadný zlom v prírastkoch Rusínov. Navyše všetky nárasty sa týkajú len malého výseku obyvateľstva Slovenska v ôsmich severovýchodných okresoch, z ktorých len tri majú viac ako 10-percentný podiel Rusínov: Medzilaborecký 42 percent, Svidnícky 15 a Sninský 12 percent.
Rusínčina sa verejne neprezentuje
Teraz si všimnime bližšie, aké silné je rusínske cítenie v obyvateľstve žijúcom v „rusínskych“ okresoch celkove. K materinskému rusínskemu jazyku sa tam prihlásilo 14,7 percenta občanov, rusínčinu v domácnosti stále používa 14,2 percenta, avšak k rusínskej národnosti sa tam prihlásilo už len 8,6 percenta obyvateľov a rusínčinu na verejnosti používa ešte menej ľudí, len 7,4 percenta. Znamená to, že pokles používania rusínčiny na verejnosti je v porovnaní s podielom prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku priam zásadný – vysvetliť ho možno len stratou rusínskej identity. Bezmála polovica občanov s rusínskou materčinou sa neprihlásila k rusínskej národnosti a zároveň polovica z nich rusínsky jazyk na verejnosti už nepoužíva. Ide teda o „Rusínov“, ktorí doma ešte ako-tak hovoria rodným jazykom, no na verejnosti už vôbec a v štatistikách sa k Rusínom ani nehlásia.
O jednu generáciu hrozí zlom
Pozrime sa ešte, aký je trend v počtoch ľudí, ktorí majú rusínčinu ako materinský jazyk, naprieč všetkými generáciami v „rusínskych“ okresoch. Medzi šesťdesiatnikmi sa hlási k rusínčine v týchto okresoch 25-percent obyvateľstva, medzi tridsiatnikmi však už len 12 percent a v kategórii detí do 10 rokov už len 5 percent. Medzi prvými dvoma generáciami je teda pokles o polovicu (50 percent), čo je alarmujúce. Ale medzi tridsiatnikmi a najmladšími už dynamika poklesu vzrástla – na 55 percent. A to je ešte viac alarmujúce. Počet dnešných detí (s rusínskou materčinou) sa tak dostal na úroveň pätiny počtu šesťdesiatnikov. V generácii detí týchto detí sa teda bude rusínčina pravdepodobne využívať už len minimálne. Inak povedané, dynamika pádu je v prípade výskytu rusínčiny ako materčiny natoľko vysoká, že proces bude každú chvíľu, a možno už je, nezvratný.
Aký je teda sumár? Pri zachovaní súčasných trendov nastane úplná asimilácia Rusínov do 30 až 50 rokov. Do jednej, maximálne dvoch generácií.
Zdroj: www.statistics.sk
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Optimistický bol aj ďalší výsledok. Kým v roku 2001 sa spomedzi tých, ktorí majú materinský jazyk rusínsky, ani polovica (43 percent) neprihlásila k rusínskej národnosti, v roku 2011 to už bola viac než polovica (60 percent). Podiel tých, ktorí sa prihlásili k materinskému rusínskemu jazyku a súčasne k rusínskej národnosti, optimisticky stúpol – tak, že skoro dve tretiny ľudí s rusínskou materčinou si píšu aj rusínsku národnosť.
Ale pozrime sa na to z iného uhla. Ak vezmeme do úvahy len samotný materinský jazyk, ten je totiž základom národnosti, v tomto smere sa zlepšilo len málo. Lebo počet ľudí, ktorí označili rusínčinu za svoju materčinu, narástol za 10 rokov len o 562 ľudí, o 1 percento. V sčítaní v roku 2011 dosiahol celkových 55 469 osôb. Nárast iba o 1 percento je v porovnaní s prvými dvoma optimistickými výsledkami málo radostný. Skôr nabáda k úvahám, či potenciál prihlásených ľudí k rusínskemu rodnému jazyku nenarazil na strop.
Aký je sumár? Hoci v priebehu desiatich rokov sme zaevidovali 41-percentný skok v početnosti Rusínov, zároveň je fakt, že až 40 percent občanov s rusínskou materčinou sa v roku 2011 už za Rusínov nepovažovalo. Neprihlásili sa k „svojej“ rusínskej národnosti. Takmer každý druhý až tretí človek, na ktorého od detstva rozprávali doma rodičia po rusínsky, sa dnes z nejakého dôvodu už k „rodičovskej“ národnosti neprikláňa. Prečo? Samotné čísla to neprezradia. Chcelo by to celkom inú, než len štatistickú analýzu.
Stará Ľubovňa na čeleAký bol vývoj medzi dvoma sčítaniami v „rusínskych“ okresoch? Pri porovnávaní sme brali do úvahy okresy Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Prešov. V nich žije 83 percent všetkých Rusínov.
Ktorý okres v ktorých ukazovateľoch najviac narástol a ktorý najviac klesol? V počte prihlásených ľudí k rusínskej národnosti za desaťročie najviac „vyskočila“ Stará Ľubovňa, až o 107 percent (z 1 692 v roku 2001 na 3 494 Rusínov v roku 2011), ale taktiež Prešov – o 40 percent, Bardejov – o 39 percent a Svidník – o 37 percent. Najmenej „vyskočili“ Medzilaborce – len o tri percentá, ale to preto, lebo tento okres bol v počte zaregistrovaných Rusínov vysoko najúspešnejší už v sčítaní pred desiatimi rokmi.
V ďalšom ukazovateli, v počte prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku, najviac stúpla za desaťročie opäť Stará Ľubovňa – o 11 percent, za ňou sa umiestnil Prešov – o 9 percent. Naopak, klesli Medzilaborce – o 12 percent – a taktiež Stropkov – o 8 percent. Tu však treba dodať, že Prešov stúpol z relatívne veľmi nízkych počiatočných čísel z roku 2001, zatiaľ čo Medzilaborce klesli v tom istom období z relatívne veľmi vysokých čísel nadol.
Najvyšší nárast je medzi najstaršími
Teraz porovnajme, ako sa vyššie spomínané fakty premietli vo vekových kategóriách. V počte zaregistrovaných Rusínov bol najsilnejší nárast v kategórii 55- až 59-ročných (o 71 percent), 60- až 64-ročných (o 60) a taktiež 30- až 34-ročných (o 68 percent). Aj v ostatných kategóriách sú prírastky relatívne vysoké, o niekoľko desiatok percent. Dá sa len predpokladať, že je to vplyv rusínskej kampane pred sčítaním ľudu, ale aj dôsledok zmeny atmosféry v spoločnosti a možno aj vzťahu k národnostiam. Až na jednu vec: ide o nárast z veľmi malých absolútnych čísel, preto nenaznačujú zásadný zlom v prírastkoch Rusínov. Navyše všetky nárasty sa týkajú len malého výseku obyvateľstva Slovenska v ôsmich severovýchodných okresoch, z ktorých len tri majú viac ako 10-percentný podiel Rusínov: Medzilaborecký 42 percent, Svidnícky 15 a Sninský 12 percent.
Rusínčina sa verejne neprezentuje
Teraz si všimnime bližšie, aké silné je rusínske cítenie v obyvateľstve žijúcom v „rusínskych“ okresoch celkove. K materinskému rusínskemu jazyku sa tam prihlásilo 14,7 percenta občanov, rusínčinu v domácnosti stále používa 14,2 percenta, avšak k rusínskej národnosti sa tam prihlásilo už len 8,6 percenta obyvateľov a rusínčinu na verejnosti používa ešte menej ľudí, len 7,4 percenta. Znamená to, že pokles používania rusínčiny na verejnosti je v porovnaní s podielom prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku priam zásadný – vysvetliť ho možno len stratou rusínskej identity. Bezmála polovica občanov s rusínskou materčinou sa neprihlásila k rusínskej národnosti a zároveň polovica z nich rusínsky jazyk na verejnosti už nepoužíva. Ide teda o „Rusínov“, ktorí doma ešte ako-tak hovoria rodným jazykom, no na verejnosti už vôbec a v štatistikách sa k Rusínom ani nehlásia.
O jednu generáciu hrozí zlom
Pozrime sa ešte, aký je trend v počtoch ľudí, ktorí majú rusínčinu ako materinský jazyk, naprieč všetkými generáciami v „rusínskych“ okresoch. Medzi šesťdesiatnikmi sa hlási k rusínčine v týchto okresoch 25-percent obyvateľstva, medzi tridsiatnikmi však už len 12 percent a v kategórii detí do 10 rokov už len 5 percent. Medzi prvými dvoma generáciami je teda pokles o polovicu (50 percent), čo je alarmujúce. Ale medzi tridsiatnikmi a najmladšími už dynamika poklesu vzrástla – na 55 percent. A to je ešte viac alarmujúce. Počet dnešných detí (s rusínskou materčinou) sa tak dostal na úroveň pätiny počtu šesťdesiatnikov. V generácii detí týchto detí sa teda bude rusínčina pravdepodobne využívať už len minimálne. Inak povedané, dynamika pádu je v prípade výskytu rusínčiny ako materčiny natoľko vysoká, že proces bude každú chvíľu, a možno už je, nezvratný.
Aký je teda sumár? Pri zachovaní súčasných trendov nastane úplná asimilácia Rusínov do 30 až 50 rokov. Do jednej, maximálne dvoch generácií.
Zdroj: www.statistics.sk
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
