Novela zákona o poisťovníctve čelí kritike zo strany viacerých organizácií
Ministerstvo financií SR chce napríklad zaviesť zmeny v rámci investičného životného poistenia.
K novele zákona o poisťovníctve prišlo v rámci pripomienkovania 132 námietok, z toho 39 je zásadných. Ministerstvo financií SR chce napríklad zaviesť zmeny v rámci investičného životného poistenia. Viaceré organizácie nesúhlasia, aby sa porovnávalo investičné životné poistenie s podielovými fondmi.
Ako konštatuje ministerstvo financií, v porovnaní s podielovými fondmi je investičné životné poistenie nákladnejší produkt. Rozloženie nákladov pri investičnom životnom poistení je podľa rezortu nerovnomerné, pričom prevažnú časť nákladov znášajú klienti v prvých rokoch investovania. Hlavnou príčinou rozdielov je nastavenie parametrov výšky investovateľného poistného, resp. odkupnej hodnoty.
Podľa Slovenskej asociácie poisťovní však na ministerstve porovnávajú dva odlišné produkty. Pri investovaní do podielových fondov nepreberá správcovská spoločnosť žiadne riziká spojené napríklad s úmrtím, ktoré však produkty investičného životného poistenia obsahujú. „V dôvodovej správe sú nepresné informácie, ktoré vedú k nesprávnej domnienke o nízkej nákladovosti investovania do podielových fondov v porovnaní s investičným životným poistením,“ argumentuje asociácia poisťovní. Prijatie úpravy by znamenalo podľa nich poškodenie poisťovní.
Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky si myslí, že navrhovaná úprava vážne poškodí poisťovne. „Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu nevyplýva, aká metodika bola použitá na vyčíslenie nákladov, aké údaje a za aké obdobie boli vzaté do úvahy pri porovnávaní nákladovosti investovania v rámci životného poistenia a investovania do podielových fondov. Porovnávajú sa dva odlišné produkty, navyše použité informácie v dôvodovej správe k porovnaniu nákladovosti oboch produktov sú nesprávne,“ uvádza asociácia zamestnávateľských zväzov.
Znenie týkajúce sa investičného životného poistenia navrhuje zrušiť aj Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve. Nastavenie odkupnej hodnoty by nemalo byť likvidačné. A hlavne, malo by sa odkomunikovať so samotnými poisťovňami, čo sa podľa sprostredkovateľskej asociácie nestalo. Príliš tvrdá regulácia môže mať za následok až samotný zánik predaja niektorých typov produktov.
Podľa názoru Národnej banky Slovenska by navrhovaná úprava mohla mať na poistný trh skôr negatívny vplyv. Jedným z možných následkov by okrem úplného zániku produktov investičného životného poistenia mohla byť aj snaha poisťovní hľadať rôzne alternatívne riešenia na úhradu predmetných nákladov, čo má významný potenciál na zníženie transparentnosti ponúkaných produktov a informovanosti finančného spotrebiteľa. Ďalším možným následkom tiež môže byť aj zvýšenie počtu tzv. „prepoistení“ v prvých rokoch trvania poistnej zmluvy, a to najmä v dôsledku výrazného zníženia provízií pre sprostredkovateľov a zároveň zamedzenia tzv. následných provízií počas trvania zmluvy.
Cieľom materiálu je aj rozšíriť účel použitia odvodu časti poistného z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na preventívne opatrenia v cestnej premávke a na prevenciu vzniku dopravných nehôd. Zároveň je potrebné zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť pri rozdeľovaní prostriedkov z osobitného účtu. O použití prostriedkov z odvodu by mal rozhodovať okrem iného aj rezort financií, ale aj samotné poisťovne. Aktuálne o tom rozhoduje len ministerstvo vnútra.
Ako konštatuje ministerstvo financií, v porovnaní s podielovými fondmi je investičné životné poistenie nákladnejší produkt. Rozloženie nákladov pri investičnom životnom poistení je podľa rezortu nerovnomerné, pričom prevažnú časť nákladov znášajú klienti v prvých rokoch investovania. Hlavnou príčinou rozdielov je nastavenie parametrov výšky investovateľného poistného, resp. odkupnej hodnoty.
Podľa Slovenskej asociácie poisťovní však na ministerstve porovnávajú dva odlišné produkty. Pri investovaní do podielových fondov nepreberá správcovská spoločnosť žiadne riziká spojené napríklad s úmrtím, ktoré však produkty investičného životného poistenia obsahujú. „V dôvodovej správe sú nepresné informácie, ktoré vedú k nesprávnej domnienke o nízkej nákladovosti investovania do podielových fondov v porovnaní s investičným životným poistením,“ argumentuje asociácia poisťovní. Prijatie úpravy by znamenalo podľa nich poškodenie poisťovní.
Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky si myslí, že navrhovaná úprava vážne poškodí poisťovne. „Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu nevyplýva, aká metodika bola použitá na vyčíslenie nákladov, aké údaje a za aké obdobie boli vzaté do úvahy pri porovnávaní nákladovosti investovania v rámci životného poistenia a investovania do podielových fondov. Porovnávajú sa dva odlišné produkty, navyše použité informácie v dôvodovej správe k porovnaniu nákladovosti oboch produktov sú nesprávne,“ uvádza asociácia zamestnávateľských zväzov.
Znenie týkajúce sa investičného životného poistenia navrhuje zrušiť aj Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve. Nastavenie odkupnej hodnoty by nemalo byť likvidačné. A hlavne, malo by sa odkomunikovať so samotnými poisťovňami, čo sa podľa sprostredkovateľskej asociácie nestalo. Príliš tvrdá regulácia môže mať za následok až samotný zánik predaja niektorých typov produktov.
Podľa názoru Národnej banky Slovenska by navrhovaná úprava mohla mať na poistný trh skôr negatívny vplyv. Jedným z možných následkov by okrem úplného zániku produktov investičného životného poistenia mohla byť aj snaha poisťovní hľadať rôzne alternatívne riešenia na úhradu predmetných nákladov, čo má významný potenciál na zníženie transparentnosti ponúkaných produktov a informovanosti finančného spotrebiteľa. Ďalším možným následkom tiež môže byť aj zvýšenie počtu tzv. „prepoistení“ v prvých rokoch trvania poistnej zmluvy, a to najmä v dôsledku výrazného zníženia provízií pre sprostredkovateľov a zároveň zamedzenia tzv. následných provízií počas trvania zmluvy.
Cieľom materiálu je aj rozšíriť účel použitia odvodu časti poistného z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na preventívne opatrenia v cestnej premávke a na prevenciu vzniku dopravných nehôd. Zároveň je potrebné zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť pri rozdeľovaní prostriedkov z osobitného účtu. O použití prostriedkov z odvodu by mal rozhodovať okrem iného aj rezort financií, ale aj samotné poisťovne. Aktuálne o tom rozhoduje len ministerstvo vnútra.
