Nesplnenie kritéria inflácie môže ohroziť prijatie eura v SR

Obmedzovanie posilňovania slovenskej meny, ako aj neopodstatnené znižovanie úrokových sadzieb nie sú podľa hlavného ekonóma SLSP J. Kotiana v súlade s ambíciou rázneho znižovania inflácie.

Ak slovenská centrálna banka zotrvá v súčasnom trende výkonu menovej politiky, môže sa podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne (SLSP) Juraja Kotiana stať, že v roku 2007 síce bude Slovensko plniť maastrichtské kritérium pre deficit verejných financií, ale nesplní inflačné kritérium. Oddiali sa tým podľa neho termín prijatia eura v krajine. Nedávnymi rozhodnutiami totiž Národná banka Slovenska (NBS) vzbudila obavy, či výzvu skorého prijatia eura berie dostatočne vážne. "Obmedzovanie posilňovania slovenskej meny, ako aj neopodstatnené znižovanie úrokových sadzieb nie sú v súlade s ambíciou rázneho znižovania inflácie," skonštatoval J. Kotian. Analytici SLSP predpokladajú, že NBS preto čoskoro prehodnotí svoj negatívny postoj k apreciácii meny.

Centrálna banka bude musieť do roku 2007 podľa Kotiana stlačiť infláciu na oveľa nižšiu než ekonomicky opodstatnenú úroveň. Konečná úroveň, pod ktorú bude musieť centrálna banka znížiť infláciu, ešte stále nie je známa, keďže je stanovená ako priemer troch najnižších hodnôt inflácie v EÚ 25 plus 1,5 percentuálneho bodu. Plnenie kritérií je viac pravdepodobné u tých krajín, ktoré ekonomicky stagnujú, alebo ich cenová úroveň je relatívne vyššia v porovnaní s ich ekonomickou silou. Slovensko je však presne v opačnej situácii, čo znamená predispozíciu k nesplneniu inflačného kritéria. Štruktúra inflácie by mala podľa analytikov pri rozhodovaní o menovej politike zohrávať kľúčovú úlohu, najmä s dôrazom na rizikový vývoj cien v neobchodovateľnom sektore - službách.

Analytici nepredpokladajú ďalšiu konvergenciu krátkodobých úrokových sadzieb smerom k sadzbám v eurozóne. Aplikovať úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, ktoré sú priamo nastavené na stimuláciu stagnujúcich ekonomík s veľmi nízkou infláciou, by bolo podľa nich absolútne nekonzistentné s tým, čo potrebuje NBS počas najbližších troch rokov dosiahnuť. Keďže zmena úrokových sadzieb pôsobí na ekonomiku až s určitým oneskorením a má väčšiu zotrvačnosť, malo by sa pri rozhodnutiach o sadzbách prihliadať na ekonomickú situáciu v horizonte rok až rok a pol a nie na aktuálny kurz koruny. Zaujímavé bude pozorovať podľa analytikov vzťah medzi ministerstvom financií a NBS, kde prísna menová politika môže mierne sťažiť plnenie kritéria fiškálneho deficitu pre spomalenie rastu daňových príjmov.

Obavy centrálnej banky ohľadne drastického vplyvu posilňovania kurzu slovenskej koruny na rast ekonomiky sa ukazujú podľa analytikov SLSP ako výrazne prehnané, keďže jednotkové náklady práce na Slovensku zostávajú naďalej výrazne podpriemerné. Väčšina exportérov má vysokú dovoznú náročnosť produkcie, alebo sa financuje v cudzej mene, čo výrazne znižuje konečnú senzitivitu na kurz. Podceňuje sa aj fakt, že silnejúca koruna napomáha k rýchlejšej transformácii ekonomiky založenej na technológiách, keďže podniky sú nútené rast nákladov práce kompenzovať zvýšením produktivity. "Urýchlená transformácia domácich podnikov založená na lacnejšom dovoze technológií v konečnom dôsledku znamená pre samotné podniky väčšiu perspektívu než protekcionizmus udržujúci dočasnú letargiu nízkych nákladov práce," konštatujú analytici.

"O ďalšom posilňovaní slovenskej meny rozhodne v krátkom čase trh, ktorý sa bude snažiť posunúť korunu smerom k férovej úrovni," dodávajú analytici SLSP. NBS už nepriamo podľa nich pripustila aj možnosť postupnej nominálnej apreciácie, avšak nedefinovala presnejšie jej tempo. Pokiaľ je však miera posilňovania ekonomickými subjektmi ľahko predvídateľná, tak samotný trh podľa nich posunie kurz na úroveň súčasnej hodnoty férového kurzu ešte v predstihu.

trálna banka bojom proti korune, či už cez intervencie alebo znižovaním úrokových sadzieb, priamo odkláňa časť cenovej konvergencie z kurzu späť na infláciu. Okrem toho uvoľnená politika stimuluje už tak dosť silný domáci dopyt, čím dodatočne prispieva k inflácii. Počas tohto roka použila v intervenciách takmer 1,2 mld. eur a štyrikrát znížila sadzby s hlavným motívom obmedziť posilňovanie meny, v minulom roku to bolo 650 mil. eur. Hrozba intervencií ponúka krátkodobému kapitálu živnú pôdu pre špekulatívne obchodovanie. "Intervenciami sa prakticky dotujú nákupy oproti štandardnému trhovému procesu, samozrejme na úkor kumulovanej straty NBS," konštatujú analytici SLSP.

©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.