Návrh nepoisťovať štátne inštitúcie narazil na kritiku

S konštatovaním rezortu financií, že pre štát je dlhodobo nevýhodné sa komerčne poisťovať, a že by sa mali zmluvy vypovedať, viaceré dotknuté straty nesúhlasia. "Úrad vlády SR v súčasnosti nepovažuje uzavreté poistné zmluvy za zbytočné vzhľadom na vysokú hodnotu majetku štátu," uviedol úrad v rámci pripomienkového konania k návrhu na systémové riešenie poistenia majetku štátu v komerčných poisťovniach, ktorý vypracovalo ministerstvo financií. Poistenie majetku by malo byť podľa Správy štátnych hmotných rezerv SR posúdené v každej rozpočtovej kapitole individuálne, pričom komerčné poistenie za optimálnu cenu má svoje opodstatnenie. Viacerí sa v pripomienkach vyjadrili, že materiál neobsahuje logistiku v prípade vzniku škody.

Ministerstvo financií doteraz vynakladané prostriedky na poistenie, resp. ich 80-percentnú časť, chce radšej viazať na prípadné krytie škôd. Zároveň kapitolám štátneho rozpočtu odporúča, aby v tomto roku vypovedali svoje poistné zmluvy. Podľa rezortu kultúry je rozhodnutie ukončiť platný zmluvný vzťah príliš rizikové. Poistná zmluva totiž zabezpečuje rezortu podľa jeho vyjadrení istotu napríklad v prípade poškodenia predmetov kultúrneho dedičstva, ktorého hodnota je nevyčísliteľná. Ministerstvo kultúry preto nechce byť súčasťou tohto návrhu. V prípade, že sa tak nestane, bude si kvôli vyšším ochranným nákladom nárokovať zvýšenie limitu výdavkov.

S vypovedaním poistných zmlúv nesúhlasí ani rezort pôdohospodárstva. "Poistenie považujeme za zodpovedný prístup kapitoly pri správe majetku štátu," uviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v pripomienkach. Zároveň navrhuje v maximálnej možnej miere centralizáciu verejného obstarávania tovarov a služieb, medzi ktoré patria aj výdavky na poistné. Úrad vlády SR navrhuje ako jedno z riešení napríklad spoločné poistenie majetku štátu v jednej poisťovni, čím by sa určite znížili náklady vynaložené na poistenie majetku štátu.

V materiáli rezortu financií sa uvádza, že komerčné poistenie majetku má svoj význam tam, kde existuje vysoké potenciálne riziko vzniku škôd v pomere k vynaloženým nákladom podnikateľského subjektu alebo domácnosti. Štát spravuje veľké množstvo majetku, avšak jeho výdavky na poistenie takéhoto majetku podľa rezortu financií vysoko prekračujú prípadné príjmy z poistného plnenia. Za posledných päť rokov sa totiž vynaložili na poistenie majetku štátu výdavky v celkovej sume 41,6 mil. eur, pričom príjmy z poistného plnenia dosiahli podľa ministerstva za toto obdobie 5,2 mil. eur.

Ako však reagovala Slovenská asociácia poisťovní, tento prístup hodnotenia efektívnosti možno z viacerých hľadísk spochybniť. Poistenie majetku sa nespráva ako investícia a tak vykazovať jeho návratnosť nie je podľa asociácie možné. "Nekrytie štátneho majetku rádovo v miliardách eur komerčným poistením je hazardom s možnými ťažkými škodami, ktoré hrozia najmä v dôsledku klimatických zmien," uviedla asociácia poisťovní vo svojom stanovisku.

Poisťovne zároveň zarazilo konštatovanie rezortu financií, že v prípade veľkých živelných udalostí aj tak štát uhrádza svojim organizáciám vzniknuté škody na majetku, pretože komerčné poistenie majetku štátu takýto rozsah vzniknutých škôd nekryje. "Komerčné poistenie kryje majetok v takom rozsahu, v akom je dojednané. Po druhé, je otázne zaťažovať štát vysokými nákladmi na krytie škôd na nepoistenom majetku, ktorý môže mnohokrát prevýšiť úspory z poistného," bráni sa asociácia.