Najväčšie vystavenie voči rizikovým krajinám majú DSS
Podľa Analýzy finančného sektora za rok 2009, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska, najväčší objem pohľadávok voči rizikovým európskym krajinám Grécku, Španielsku, Portugalsku a Írsku ku koncu minulého roka evidovali dôchodkové správcovské spoločnosti, a to takmer 340 mil. eur a banky v sume 266 mil. eur.
Najvyššie priame vystavenie voči rizikovým európskym krajinám, za ktoré sú označované Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko, majú v rámci slovenského finančného sektora dôchodkové správcovské spoločnosti. Ako sa uvádza v Analýze finančného sektora za rok 2009, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska, najväčší objem pohľadávok voči týmto krajinám ku koncu minulého roka evidovali dôchodkové správcovské spoločnosti, a to takmer 340 mil. eur a banky v sume 266 mil. eur.
"Kým v prípade väčšiny bánk celkové pohľadávky voči sledovaným krajinám tvoria iba nepatrnú časť celkových aktív, v niektorých fondoch dôchodkových správcovských spoločností tvorili tieto dlhopisy až 26 % čistej hodnoty aktív," konštatuje centrálna banka v analýze. Vystavenie ostatných sektorov slovenského finančného trhu, ako sú doplnkové dôchodkové spoločnosti, subjekty kolektívneho investovania a poisťovne, voči rizikovým krajinám, je minimálne.
Vystavenie fondov dôchodkových správcovských spoločností malo pritom podľa centrálnej banky výlučne dlhopisovú podobu, v rámci ktorých dominovali štátne dlhopisy spomínaných krajín. Pohľadávky iné ako dlhopisy vykazovali len banky a to predovšetkým medzibankové úvery. V porovnaní s dlhopismi však ide o menej rizikovejšie vystavenie, keďže medzibankové úložky majú len krátkodobý charakter.
Analýza úrovne vystavenosti finančného sektora voči rizikovým krajinám vyplýva podľa centrálnej banky z nárastu rizika, ktoré sa doteraz vnímalo ako minimálne, a to riziko schopnosti suverénnych vlád uhrádzať svoje záväzky. Význam tohto rizika začal narastať od vzniku finančnej krízy, keď sa vlády štátov masívnou podporou zapojili do záchrany finančných sektorov a následne aj do podpory reálnej ekonomiky. To sa odzrkadlilo na výrazných nárastoch fiškálnych deficitov.
Za najohrozenejšie z tohto pohľadu sa považuje práve štvorica krajín Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko. Prejavuje sa to najmä na vývoji spreadov na ich štátne dlhopisy a swapov na kreditné zlyhanie.
