Nájomné bývanie môže podporiť povinný podiel nájomných bytov v nových projektoch na úrovni 5 až 10 percent
Jednou z možností podpory výstavby takýchto bytov by mohli byť výhodnejšie úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ako vyplýva z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR, tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou.
Zvýšiť podporu nájomného bývania by mohol povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch na úrovni 5 až 10 percent. Jednou z možností podpory výstavby takýchto bytov by mohli byť výhodnejšie úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Ako vyplýva z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR, tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto by následne určilo maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej mzdy v danom kraji, pričom výška regulovaného nájomného by zohľadňovala aj príjem rodiny. Ministerstvo financií o tom v utorok informovalo v tlačovej správe.
Slovensko v ponuke nájomných bytov výrazne zaostáva v porovnaní s Európskou úniou, pričom podľa celkového počtu bytov na tisíc obyvateľov je na chvoste únie. Dostupnosť nájomného bývania vplýva na použitie úspor domácností, ale aj na mobilitu pracovnej sily. Nedostatočná ponuka nájomných bytov tak ďalej tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje ich dostupnosť. Podľa Eurostatu v roku 2017 iba 1,5 percenta obyvateľov Slovenska bývalo v bytoch s regulovaným nájmom (priemer EÚ je 10 %). Podiel obyvateľov v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom EÚ a dosahuje 8,5 % (v EÚ 20 %).
"Ak by sme v počte bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 22 tisíc bytov. Je to o šesťtisíc viac ako doterajší priemer," uviedol riaditeľ odboru štrukturálnych a výdavkových politík rezortu financií Juraj Cenker. Na dosiahnutie priemeru EÚ v počte bytov s regulovaným nájmom by muselo byť zo všetkých nových bytov až 88 % v tomto segmente. "Pri dnešnom tempe približne tisíc bytov ročne vo verejnom sektore je takýto prírastok nereálny, pokiaľ sa nepristúpi k výraznejšej zmene systému podpory nájomného bývania," dodal Cenker.
Problémom podľa analýzy zostáva aj nadpriemerné finančné zaťaženie rodín v súvislosti s bývaním. Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40 % svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to takmer dvakrát viac. Slováci tak preferujú kúpu nehnuteľností aj napriek výraznému zadlženiu. To môže byť spôsobené kultúrnym prostredím (vlastníctvo prináša istý typ istoty), ale aj cenovo nedostupným trhovým nájmom, či nedostatkom bytov s regulovaným nájmom.
