Na dane a poplatky sme na Slovensku vlani odpracovali takmer 230 dní z roka
Podľa prepočtov Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika z celkových priemerných mzdových nákladov na zamestnanca v sume 1 411 eur skončilo v minulom roku takmer 882 eur na daniach, odvodoch a ďalších vynútených platbách.
Priemerný zamestnanec na Slovensku potreboval vlani na zaplatenie všetkých daní odpracovať viac ako 228 dní. Vypočítal to Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v spolupráci s Európskym investičným centrom, podľa ktorého celkové daňové bremeno vo vzťahu k priemernej hrubej odmene patriacej zamestnancovi minulom roku dosiahlo 62,5 %.
"Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku pripadol rovnako ako v minulom roku na 19. augusta, čo je o deväť dní neskôr ako v roku 2015," informoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Výsledky prepočtov pritom podľa neho poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, resp. verejná moc.
Podľa prepočtov pritom zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 013 eur na mesiac a s celkovými mzdovými nákladmi vo výške necelých 1 411 eur v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní, teda akýchkoľvek administratívne vynútených platieb, vo výške takmer 882 eur na mesiac.
"Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodujú zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si kvôli daniam nemohol dovoliť," uviedol inštitút. Dodal, že len zostatok peňazí v sume 529 eur, resp. 37,5 % mzdových nákladov, predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré zamestnanec mohol za mesiac nakúpiť z celkovej odmeny vo výške 1 411 eur v roku 2018. Z tejto jeho celkovej odmeny mu v roku 2018 odkrojili najskôr príjmové dane vrátane sociálnych a zdravotných odvodov 44,7 %, následne majetkové dane takmer 2 % a nakoniec v podobe vyšších cien tovarov a služieb dane zo spotreby 14,9 % a z podnikania približne 1 %.
Takéto daňové bremeno pritom podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika výrazne podkopáva prosperitu a slobodu ľudí a celkovo má pre nich a ekonomiku značné negatívne dôsledky. Na jeho ďalšie zvýšenie v roku 2019 pôsobia vládou presadené návrhy ako daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný osobitný odvod obchodných reťazcov. "Je preto podľa nás najvyšší čas na udržateľné zastavenie rastu a znižovanie daňového bremena ľudí, rozsahu štátu a jeho vplyvu na ich životy," konštatoval inštitút.
