Miera povinnej tvorby rezervného fondu zdravotných poisťovní sa zvýši na 30 percent
Dôvodom tohto zvýšenia sú možné negatívne výkyvy makroekonomického prostredia a nutnosť mať k dispozícii dostatočné rezervy na ich krytie. Rezervný fond by pritom mohli poisťovne použiť iba na krytie strát.
Miera povinnej tvorby rezervného fondu zdravotných poisťovní sa zvýši z 20 na 30 percent. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú v utorok schválil parlament. Dôvodom tohto zvýšenia sú možné negatívne výkyvy makroekonomického prostredia a nutnosť mať k dispozícii dostatočné rezervy na ich krytie. Rezervný fond by pritom mohli poisťovne použiť iba na krytie strát. Rezervný fond vo výške 30 percent by v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavoval vyše 48 mil. eur, Dôvery vyše 10 mil. eur a Unionu takmer päť miliónov eur.
Pre zdravotné poisťovne sa má podľa návrhu tiež zaviesť všeobecná definícia ostatných výdavkov na prevádzkové činnosti. Evidencia výdavkov poisťovní sa tým má podľa rezortu zdravotníctva sprehľadniť. Naďalej však bude potrebné určenie sumy, ktorú je možné z vybratého poistného použiť na výdavky nesúvisiace s hlavnou činnosťou zdravotnej poisťovne. Práve určenie tejto sumy podľa ministerstva odlíši účel, na ktorý sú zakladané zdravotné poisťovne podľa lex specialis.
Účelom návrhu je tiež zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva. Údaje by sa mali zasielať iba v elektronickej podobe. "Je potrebné sprehľadniť evidenciu výdavkov zdravotnej poisťovne, ktoré môžu z vybratého poistného použiť na výdavky priamo nesúvisiace s hlavnou činnosťou poisťovne a rovnako je dôležité, aby si zadefinovala ostatné výdavky použité na prevádzkové činnosti," uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Novela ďalej vymedzuje, za akých podmienok môže podnet na vykonanie dohľadu podať aj iná osoba, ako tá, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené. Rozširujú sa aj práva podávateľa podnetu a s tým súvisiace povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Zvýšený dôraz sa kladie na odbornosť vykonávateľov dohľadu, zavádzajú sa lehoty na rôzne úkony dohľadu a zvyšuje sa transparentnosť a kontrolovateľnosť celého procesu dohľadu," uvádza v materiáli rezort zdravotníctva.
Upravujú sa aj kompetencie a povinnosti niektorých subjektov na úseku preneseného výkonu štátnej správy, napríklad pri spolupráci zdravotných poisťovní so samosprávnymi krajmi pri určovaní zdravotných obvodov alebo pri preverovaní opodstatnenosti odmietnutia pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia.
Zdravotná poisťovňa, ak nevyčerpá sumu výdavku určenú pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, bude po novom povinná vytvoriť fond solidarity a nevyčerpanú sumu tam vložiť. Vo schválenom pozmeňujúcom návrhu sa tiež ustanovuje lehota, do ktorej je zdravotná poisťovňa povinná finančné prostriedky vložené do fondu solidarity použiť. Prídel do fondu má byť realizovaný z úhrnu všetkých rozdielov pri tých typoch zdravotnej starostlivosti, pri ktorých zdravotná poisťovňa nenaplnila stanovené percento výdavkov.
Pre zdravotné poisťovne sa má podľa návrhu tiež zaviesť všeobecná definícia ostatných výdavkov na prevádzkové činnosti. Evidencia výdavkov poisťovní sa tým má podľa rezortu zdravotníctva sprehľadniť. Naďalej však bude potrebné určenie sumy, ktorú je možné z vybratého poistného použiť na výdavky nesúvisiace s hlavnou činnosťou zdravotnej poisťovne. Práve určenie tejto sumy podľa ministerstva odlíši účel, na ktorý sú zakladané zdravotné poisťovne podľa lex specialis.
Účelom návrhu je tiež zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva. Údaje by sa mali zasielať iba v elektronickej podobe. "Je potrebné sprehľadniť evidenciu výdavkov zdravotnej poisťovne, ktoré môžu z vybratého poistného použiť na výdavky priamo nesúvisiace s hlavnou činnosťou poisťovne a rovnako je dôležité, aby si zadefinovala ostatné výdavky použité na prevádzkové činnosti," uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Novela ďalej vymedzuje, za akých podmienok môže podnet na vykonanie dohľadu podať aj iná osoba, ako tá, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené. Rozširujú sa aj práva podávateľa podnetu a s tým súvisiace povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. "Zvýšený dôraz sa kladie na odbornosť vykonávateľov dohľadu, zavádzajú sa lehoty na rôzne úkony dohľadu a zvyšuje sa transparentnosť a kontrolovateľnosť celého procesu dohľadu," uvádza v materiáli rezort zdravotníctva.
Upravujú sa aj kompetencie a povinnosti niektorých subjektov na úseku preneseného výkonu štátnej správy, napríklad pri spolupráci zdravotných poisťovní so samosprávnymi krajmi pri určovaní zdravotných obvodov alebo pri preverovaní opodstatnenosti odmietnutia pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia.
Zdravotná poisťovňa, ak nevyčerpá sumu výdavku určenú pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, bude po novom povinná vytvoriť fond solidarity a nevyčerpanú sumu tam vložiť. Vo schválenom pozmeňujúcom návrhu sa tiež ustanovuje lehota, do ktorej je zdravotná poisťovňa povinná finančné prostriedky vložené do fondu solidarity použiť. Prídel do fondu má byť realizovaný z úhrnu všetkých rozdielov pri tých typoch zdravotnej starostlivosti, pri ktorých zdravotná poisťovňa nenaplnila stanovené percento výdavkov.
