Matečná odovzdala semená pôvodných slovenských rastlín do Svetovej génovej banky
Až 630 vzoriek pôvodných slovenských rastlín bezpečne uložia do Svetovej génovej banky na nórskych Špicbergoch.
Ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná odovzdala za účasti nórskej ministerky pôdohospodárstva Olaug Vervik Bollestadovej vzorky semien pôvodných slovenských rastlín do Svetovej génovej banky na Svalbarde. Podľa slovenského agrosektora ide o historický moment pre záchranu genofondu rastlinstva na území Slovenskej republiky. Informoval o tom v utorok hovorca MPRV Vladimír Machalík.
„Dnešok je významný deň pre Slovensko, jeho prírodu a flóru. Povinnosťou politikov je pre budúce generácie Slovákov zachovávať naše národné bohatstvo a to aj vo forme vzácnych vzoriek semien našich pôvodných slovenských rastlín. Slovenská národná strana i ja ako agronómka kladieme dôraz na ochranu slovenského dedičstva, preto som sa po nástupe do funkcie ministra rozhodla pripojiť Slovensko k tomuto unikátnemu projektu na Svalbarde. A dnes sme ho úspešne zavŕšili,“ vysvetlila Matečná.
Uloženie vzoriek do Svetovej génovej banky na Svalbarde financoval agrorezort a to vrátane prípravy vzoriek, transportu a skladovania. Od utorka tak má Slovensko vo Svetovej génovej banke uložených 630 vzoriek našich pôvodných rastlín. Ide napríklad o jačmeň siaty, ovos nahý, pšenicu dvojzrnnú, či letnú, pšenicu špaldovú, raž siatu, mak siaty, tritikale, pohánku jedlú, láskavec, proso siate, bôb záhradný, cícer baraní, hrach siaty, šošovicu jedlú a ďalšie. Ide pritom o pôvodné druhy, ktoré boli testované na čistotu genetického materiálu pred vplyvmi iných odrôd a ich kríženiu a špeciálne pripravované. Životaschopnosť takto uložených semien je 50 až 100 rokov.
Projekt realizovala Génová banka SR, ktorú prevádzkuje Výskumný ústav rastlinnej výroby NPPC (VÚRV) a bola vybudovaná na uchovanie a udržanie rozmanitosti rastlín. VÚRV NPPC ju prevádzkuje od roku 1996. Tvoria ju laboratóriá a klimatizované boxy s uskladnenými semenami s celkovou kapacitou 50 000 vzoriek semenných druhov, či už obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, tráv, zelenín, technických rastlín a okrasných kvetín. Uchovávajú sa tu staré odrody pšenice, jačmeňa a strukovín, ktoré boli na Slovensku vyšľachtené v medzivojnovom období. Vzorky sa skladujú pri teplote -17°C na dobu 50 rokov a pri teplote 4°C pre ich ďalšie využívanie.
„Semená poľnohospodársky významných druhov rastlín podliehajú v čase a priestore predovšetkým genetickej erózii, čiže strate niektorých alel a zmene frekvencie ich výskytu v populácii. Mnohé tradične pestované odrody boli vytlačené novšími výkonnejšími odrodami momentálne lepšie prispôsobenými k agro-klimatickým podmienkam určitého územia a preto sme ich stratili, „erodovali“ z bežného pestovateľského sortimentu,“ vysvetlil riaditeľ VÚRV René Hauptvogel.
„Našim cieľom je takto zabezpečiť záchranu pôvodných genetických zdrojov rastlín Slovenska v rámci medzinárodnej siete ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Prispejeme tak k zachovaniu maximálneho množstva genetickej rozmanitosti významného pre ľudstvo pre budúce generácie, i vedecký výskum, ale aj pre prípad katastrof. Takýto prípad sa už udial v Afrike, kde práve pôvodné semená zo Svetovej génovej banky využili na reintrodukciu do zničeného prostredia. Do budúcnosti preto plánujem schváliť ďalší projekt na doplnenie našich vzoriek o ďalšie pôvodné slovenské rastliny,“ dodala Matečná.
