Klientom zariadení sociálnych služieb zostane viac peňazí
Suma, ktorá musí zostať klientom zariadení sociálnych služieb po uhradení poplatku za sociálnu službu, sa od začiatku budúceho roka zvýši. Pri opatrovateľskej službe sa zvýši ochrana príjmu klienta z 257,52 eura na 277,33 eura. Osobe, ktorá celoročne býva v sociálnom zariadení, sa ochrana príjmu zvýši z 20 % na 25 % sumy životného minima, čo po novom predstavuje 49,52 eura. Tým klientom s celoročným pobytom, ktorí neodoberajú stravu, sa zvýši hranica ochrany príjmu na úroveň 75 % sumy životného minima. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič.
Novela zákona sa nevyhla rozsiahlej kritike opozície, ako aj poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb. Tí financovanie sociálnych služieb štátom vnímajú ako nespravodlivé. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Milady Dobrotkovej štát naďalej pokračuje v diskriminácii pri financovaní klientov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Upozornila na to, že pre klientov verejných poskytovateľov poskytuje samospráva vyššie finančné prostriedky ako pre klientov, ktorí sú umiestnení u neverejných poskytovateľov týchto služieb.
Z návrhu novely zákona o sociálnych službách totiž rezort práce vypustil zavedenie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu aj pre neverejných poskytovateľov vybraných sociálnych služieb na úrovni vyšších územných celkov. Nezmení sa ani spôsob výpočtu finančného príspevku tak, aby tento príspevok zohľadňoval stupeň odkázanosti prijímateľov sociálnej služby.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter poukázal na to, že pri zmene financovania sociálnych služieb je nevyhnutné počkať na výsledky auditu verejnej správy, ktorý sa už v súčasnosti realizuje. "Mal by sa ukončiť v máji budúceho roka," povedal. V budúcom roku podľa neho ministerstvo práce plánuje predložiť ďalší návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2015. "Ak vyššie územné celky majú finančné prostriedky na to, aby v plnej miere financovali neverejných poskytovateľov, tak to zo zákona musia robiť," zdôraznil Richter. Podľa neho niektoré samosprávne kraje si tieto úlohy plnia, avšak niektoré financujú neverejných poskytovateľov len sčasti.
Novela zákona sa nevyhla rozsiahlej kritike opozície, ako aj poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb. Tí financovanie sociálnych služieb štátom vnímajú ako nespravodlivé. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Milady Dobrotkovej štát naďalej pokračuje v diskriminácii pri financovaní klientov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Upozornila na to, že pre klientov verejných poskytovateľov poskytuje samospráva vyššie finančné prostriedky ako pre klientov, ktorí sú umiestnení u neverejných poskytovateľov týchto služieb.
Z návrhu novely zákona o sociálnych službách totiž rezort práce vypustil zavedenie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu aj pre neverejných poskytovateľov vybraných sociálnych služieb na úrovni vyšších územných celkov. Nezmení sa ani spôsob výpočtu finančného príspevku tak, aby tento príspevok zohľadňoval stupeň odkázanosti prijímateľov sociálnej služby.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter poukázal na to, že pri zmene financovania sociálnych služieb je nevyhnutné počkať na výsledky auditu verejnej správy, ktorý sa už v súčasnosti realizuje. "Mal by sa ukončiť v máji budúceho roka," povedal. V budúcom roku podľa neho ministerstvo práce plánuje predložiť ďalší návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2015. "Ak vyššie územné celky majú finančné prostriedky na to, aby v plnej miere financovali neverejných poskytovateľov, tak to zo zákona musia robiť," zdôraznil Richter. Podľa neho niektoré samosprávne kraje si tieto úlohy plnia, avšak niektoré financujú neverejných poskytovateľov len sčasti.
