Kabinet schválil reguláciu zisku zdravotných poisťovní definovaním optimálneho výsledku hospodárenia
Definovaním takzvaného optimálneho výsledku hospodárenia sa zabezpečí regulácia zisku zdravotných poisťovní.
S optimálnym výsledkom môže poisťovňa narábať podľa vlastného uváženia. Regulácia spočíva v tom, že suma prevyšujúca optimálny výsledok bude musieť byť použitá iba na zdravotnú starostlivosť pre poistencov zdravotnej poisťovne. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na stredajšom rokovaní s pripomienkami schválila vláda.
Návrh zákona obsahuje aj opatrenia, ktoré majú zabrániť podvodným prepoisteniam v rámci zdravotných poisťovní. „Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného," uvádza ministerstvo zdravotníctva. Na rozdiel od živnostníkov neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ. Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. „Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu," zdôvodňuje ministerstvo. Preto navrhlo minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Táto povinnosť sa netýka detí, dôchodcov či iných poistencov štátu. S výnimkou niektorých regulačných pravidiel sa účinnosť navrhuje od 1. januára 2023.
Návrh zákona obsahuje aj opatrenia, ktoré majú zabrániť podvodným prepoisteniam v rámci zdravotných poisťovní. „Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného," uvádza ministerstvo zdravotníctva. Na rozdiel od živnostníkov neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ. Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. „Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu," zdôvodňuje ministerstvo. Preto navrhlo minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Táto povinnosť sa netýka detí, dôchodcov či iných poistencov štátu. S výnimkou niektorých regulačných pravidiel sa účinnosť navrhuje od 1. januára 2023.
