Finančná stabilita v SR nebola podľa NBS vlani ohrozená
Významným faktorom stabilizácie bankového sektora, poisťovníctva a finančného trhu v SR sa stal zahraničný kapitál, v budúcnosti však bude potrebné podľa NBS monitorovať možné riziká vyplývajúce z prípadnej transmisie šokov zo zahraničia
Finančná stabilita na Slovensku nebola podľa správy Národnej banky Slovenska (NBS) v minulom roku priamo ohrozená. Očakávaný pozitívny vývoj slovenského hospodárstva totiž podľa NBS vytvára dobré predpoklady na zachovanie stability celého finančného systému. V dlhodobom horizonte bude potrebné monitorovať najmä riziko plynúce z kvality poskytovaných úverov a ich celkového objemu. Toto by totiž spolu s doposiaľ nedostatočne využitým rastovým potenciálom sektora bánk a nefinančných korporácií mohlo vyvolať prehriatie ekonomiky a rýchly rast cien niektorých aktív. Hoci súčasné tendencie takýto vývoj nepotvrdzujú, bude potrebné sledovať ďalší vývoj a adekvátnym makroekonomickým a mikroekonomickým prístupom zabrániť vzniku možných negatívnych trendov. Vyplýva to zo správy o finančnej stabilite Slovenska za rok 2003, ktorú zverejnila NBS.
Významným faktorom stabilizácie bankového sektora, poisťovníctva a finančného trhu v SR sa stal zahraničný kapitál. V budúcnosti však bude potrebné podľa NBS monitorovať možné riziká vyplývajúce z prípadnej transmisie šokov zo zahraničia. Pri nepriaznivom cyklickom vývoji a poruchách vývoja v zahraničí by mohol byť takto medzinárodne integrovaný finančný sektor potenciálnym zdrojom finančnej nestability domáceho finančného sektora a slovenskej ekonomiky. Bankový sektor ako celok je možné podľa NBS v súčasnosti považovať za kapitálovo a finančne stabilizovaný. "Je však potrebné venovať pozornosť faktorom, ktoré spôsobujú stagnáciu niektorých jeho činností. V absolútnom vyjadrení úverová angažovanosť rastie, v relatívnych ukazovateľoch sa však zaznamenal pokles," konštatuje sa v správe. Hoci mali banky dostatok priestoru na sprostredkovanie ďalších úverových zdrojov bez ohrozenia svojej finančnej stability, tento potenciál nevyužívali. Vzrastajúci prebytok likvidity investovali prevažne do štátnych cenných papierov a do úverov domácnostiam. V bankovom sektore pretrvával pomerne vysoký diferenciál medzi úrokmi z vkladov a úrokmi z úverov a úrokový zisk bol rozhodujúcim zdrojom celkového zisku. V nasledujúcom období NBS predpokladá, že poklesom úrokových sadzieb na peňažnom trhu banky zvýšia úverovú angažovanosť voči nefinančným korporáciám a domácnostiam.
Pod pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky sa vlani podpísalo relatívne vysoké tempo ekonomického rastu. Vyššia miera inflácie na úrovni 8,5 % bola výsledkom administratívnych úprav cien. Po ich ukončení by sa jej úroveň v nasledujúcich rokoch mala podstatne znížiť, aj v súvislosti so smerovaním do eurozóny. Deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol ku koncu vlaňajška 0,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavovalo najlepšiu hodnotu od roku 1995. Aj v budúcnosti sa očakáva podľa správy NBS priaznivý vývoj bežného účtu, a to napriek rastúcim dovozom technológií a predpokladanému rýchlemu rastu ekonomiky. Hoci miera nezamestnanosti vlani poklesla, zostáva jej úroveň spolu s veľkými regionálnymi rozdielmi vážnym problémom ekonomiky SR. Významný pokrok sa dosiahol podľa správy NBS v konsolidácii verejných financií. Namiesto plánovaného deficitu 5 % HDP sa deficit verejných financií znížil na 3,5 % HDP. Vládne reformy by mali vytvoriť predpoklady na jeho ďalšie zníženie.
Pre Slovensko je charakteristická vysoká a neustále rastúca miera funkčnej otvorenosti voči krajinám eurozóny. Tým vo všeobecnosti rastie aj citlivosť ekonomiky SR na vývoj v týchto krajinách. Vďaka rastovým účinkom nových investícií, najmä priamych zahraničných investícií, ktoré v minulom roku prevládli, nemalo spomalenie tempa rastu v eurozóne podstatný vplyv na rast ekonomiky a stabilitu domáceho finančného systému. Aj štrukturálne reformy vytvorili predpoklady pre odstraňovanie makroekonomických a mikroekonomických nerovnováh a posilnenie celkovej ekonomickej a finančnej stability.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Významným faktorom stabilizácie bankového sektora, poisťovníctva a finančného trhu v SR sa stal zahraničný kapitál. V budúcnosti však bude potrebné podľa NBS monitorovať možné riziká vyplývajúce z prípadnej transmisie šokov zo zahraničia. Pri nepriaznivom cyklickom vývoji a poruchách vývoja v zahraničí by mohol byť takto medzinárodne integrovaný finančný sektor potenciálnym zdrojom finančnej nestability domáceho finančného sektora a slovenskej ekonomiky. Bankový sektor ako celok je možné podľa NBS v súčasnosti považovať za kapitálovo a finančne stabilizovaný. "Je však potrebné venovať pozornosť faktorom, ktoré spôsobujú stagnáciu niektorých jeho činností. V absolútnom vyjadrení úverová angažovanosť rastie, v relatívnych ukazovateľoch sa však zaznamenal pokles," konštatuje sa v správe. Hoci mali banky dostatok priestoru na sprostredkovanie ďalších úverových zdrojov bez ohrozenia svojej finančnej stability, tento potenciál nevyužívali. Vzrastajúci prebytok likvidity investovali prevažne do štátnych cenných papierov a do úverov domácnostiam. V bankovom sektore pretrvával pomerne vysoký diferenciál medzi úrokmi z vkladov a úrokmi z úverov a úrokový zisk bol rozhodujúcim zdrojom celkového zisku. V nasledujúcom období NBS predpokladá, že poklesom úrokových sadzieb na peňažnom trhu banky zvýšia úverovú angažovanosť voči nefinančným korporáciám a domácnostiam.
Pod pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky sa vlani podpísalo relatívne vysoké tempo ekonomického rastu. Vyššia miera inflácie na úrovni 8,5 % bola výsledkom administratívnych úprav cien. Po ich ukončení by sa jej úroveň v nasledujúcich rokoch mala podstatne znížiť, aj v súvislosti so smerovaním do eurozóny. Deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol ku koncu vlaňajška 0,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavovalo najlepšiu hodnotu od roku 1995. Aj v budúcnosti sa očakáva podľa správy NBS priaznivý vývoj bežného účtu, a to napriek rastúcim dovozom technológií a predpokladanému rýchlemu rastu ekonomiky. Hoci miera nezamestnanosti vlani poklesla, zostáva jej úroveň spolu s veľkými regionálnymi rozdielmi vážnym problémom ekonomiky SR. Významný pokrok sa dosiahol podľa správy NBS v konsolidácii verejných financií. Namiesto plánovaného deficitu 5 % HDP sa deficit verejných financií znížil na 3,5 % HDP. Vládne reformy by mali vytvoriť predpoklady na jeho ďalšie zníženie.
Pre Slovensko je charakteristická vysoká a neustále rastúca miera funkčnej otvorenosti voči krajinám eurozóny. Tým vo všeobecnosti rastie aj citlivosť ekonomiky SR na vývoj v týchto krajinách. Vďaka rastovým účinkom nových investícií, najmä priamych zahraničných investícií, ktoré v minulom roku prevládli, nemalo spomalenie tempa rastu v eurozóne podstatný vplyv na rast ekonomiky a stabilitu domáceho finančného systému. Aj štrukturálne reformy vytvorili predpoklady pre odstraňovanie makroekonomických a mikroekonomických nerovnováh a posilnenie celkovej ekonomickej a finančnej stability.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
