Ako Slovensko dodržiava medzinárodný dohovor o ochrane menšín z pohľadu Rusínov

Od roku 2002 patrí Slovensko medzi štáty, ktoré podpísali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, čo znamená, že všetky minority na našom území, vrátane rusínskej, sú pod drobnohľadom Rady Európy. Po toľkých rokoch fungovania dohovoru by teda mali byť aj práva Rusínov na Slovensku zabezpečené dostatočne. Prax je však iná. Svedčia o tom aj monitorovacie správy medzinárodných expertných tímov.

Monitoring Rámcového dohovoru pozostáva z viacerých fáz. Jednak krajina sama pravidelne predkladá národnú správu Výboru ministrov Rady Európy. V ďalšom slede výbor prostredníctvom návštevy Slovenska porovnáva informácie s praxou a ak zistí nezrovnalosti, navrhne opatrenia a žiada nápravu. Problém je, že vymáhateľnosť dohovoru zostáva len v morálnej rovine.

V súčasnosti má naša krajina za sebou tretie kolo monitorovania. Keďže každé kolo trvá dva až tri roky, treba aj hodnotiacu správu brať v kontexte obdobia, keď vznikala. Zatiaľ posledné hodnotenie Výboru ministrov pochádza z mája 2010 a týka sa hlavne zákonov spojených s menšinami, situácie v jazykoch, v medzikultúrnom dialógu, vo vzdelávaní či v účasti minorít na verejnom živote.

Nedostatočné riešenia voči Rusínom
V akej súvislosti sa správa Výboru ministrov dotkla situácie Rusínov na Slovensku? Keďže experti hodnotili predovšetkým celkový kontext menšinovej situácie a v nej hlavne najvypuklejšie problémy najpočetnejších minorít (Maďarov a Rómov), v situácii Rusínov „vypichla“ len niektoré skutočnosti. Všimla si napríklad nasledujúce fakty:

• v sčítaní obyvateľstva v roku 2001 patrili Rusíni (s Rómami) k jediným dvom národnostiam, ktorých počet od predchádzajúceho sčítania stúpol,
• možnosti na štúdium menšinových jazykov, medzi nimi aj rusínčiny, sú dostupné, no napriek nim je v niektorých menšinových školách nedostatok kvalifikovaných učiteľov týchto jazykov,
• slovenské orgány síce školám s minoritným vyučovacím jazykom dávajú vyššie príspevky, avšak zástupcovia menšín, medzi nimi aj rusínskej, napriek tomu uviedli, že záujem o vzdelávanie v ich jazyku klesá (správa hovorí len o zástupcoch poľskej menšiny, ktorí sa sťažovali konkrétne na slabú podporu poľským škôlkam), preto sa výbor domnieva, že sa u nás rodičia slabo informujú o možnostiach na školách,
• výbor znepokojilo, že Rusíni a Ukrajinci mali problémy v cezhraničnom kontakte s osobami na Ukrajine, s ktorými majú spoločnú identitu (prieťahy pri vízach), z čoho vznikli zádrhy v organizácii kultúrnych podujatí na Slovensku.

Hodnotenie krajiny všeobecne
Vo všeobecnosti Výbor ministrov Slovensko mierne po chválil, ale nešetril ani kritikou, najmä ak sa niektoré negatíva opakujú už z predchádzajúceho monitoringu. Pochvala sa dotkla najmä týchto oblastí:

• novelizácia antidiskriminačného zákona,
• programy a financie venované zlepšeniu situácie Rómov,
• financovanie kultúry menšín, najmä podpora múzeám, divadlám a publikáciám,
• snaha zabezpečiť učebnice a vzdelávacie možnosti pre učiteľov menšinových jazykov,
• vyhovujúce zastúpenie národnostných menšín v miestnych volených orgánoch,
• dobrá situácia v menšinových printových aj elektronických médiách.

Výbor ministrov vyčítal Slovensku aj relatívne dosť nedostatkov:

• treba dopracovať zákony o ochrane národnostných menšín,
• mala by sa vytvoriť ucelenejšia legislatíva pre používanie menšinových jazykov, financovanie kultúry národnostných menšín a ich ochranu,
• treba odstraňovať predsudky voči národnostným menšinám, hlavne voči Rómom,
• mal by sa zmeniť zákon o štátnom jazyku z roku 2009 (ten sa však medzičasom novelizoval a niektoré kritizované časti z neho vypadli),
• treba pôsobiť proti poklesu záujmu o výučbu hlavne „malých“ minoritných jazykov,
• obrátiť pozornosť na zamestnávanie príslušníkov z „malých“ menšín vo verejnej správe, v súdnictve a v polícii, pretože tieto možnosti sa zdajú byť nízke a limitované.

www.cemerica.rusyn.sk

Zdroje:
MZV SR
www.mzv.sk
www.uradvlady.sk