Ako sa Slovák pracujúci v zahraničí dostane k nemocenským dávkam

V našom prípade sa občan Slovenskej republiky vzhľadom na svoj pôvod a zázemie rozhodol liečiť na Slovensku. Všetky doklady potrebné na preplácanie aj iných ako liečebných nákladov si s veľkou dávkou trpezlivosti dokázal zabezpečiť.

  Po týchto prvotných byrokratických peripetiách si však musí zaobstarať aký taký príjem počas práceneschopnosti. Vzhľadom na fakt, že tento občan pracuje vo Veľkej Británii a je evidovaný v National Health Service (NHS), nemocenské dávky by mal poberať z anglického systému. Tu je ale na mieste podstatná otázka. Kde a za akých podmienok daný zamestnanec pracoval. 

V lepšom prípade má riadnu a právoplatnú pracovnú zmluvu, čiže NHS mu bude týždenne, maximálne však po dobu 28 týždňov, posielať na účet peniaze. Stačí „len“ každý týždeň predložiť potvrdenie, že je práceneschopný.

  Druhým prípadom je, ak zamestnanec nemá pracovnú zmluvu dostatočne právne zabezpečenú a anglický zamestnávateľ sa rozhodne vystaviť formulár P 45, ktorý sa používa pri ukončení pracovného pomeru. Zamestnanec, teraz už bývalý, prichádza týmto krokom o príjem, a teda si neplatí odvody do systému NHS, ktorý prestane preplácať akúkoľvek liečbu a nárok na nemocenské dávky zanikne. Keďže občan Slovenskej republiky sa rozhodol ostať na Slovensku, mal by sa zaevidovať na Úrade práce, v zdravotnej poisťovni a následne do Sociálnej poisťovne, kde by ho po splnení podmienok evidovali ako práceneschopného a bola by mu vyplácaná dávka vyrátaná z anglického priemerného platu povolania, ktoré vykonával.

Na úradoch sa však občan musí evidovať sám, čo v prípade ťažkého úrazu a dlhodobého pobytu v nemocnici nie je reálne. Preto mu neostáva nič iné, len sa spoliehať na anglického zamestnávateľa a systém NHS.

  V takýchto a podobných prípadoch by vám mohli byť nápomocní aj poradcovia EURES-u (Európske služby zamestnanosti), ktorí sa prioritne venujú trhu práce a poskytovaním informácií o sociálnom a zdravotnom zabezpečení v rámci celej Európskej únie.