Ako investovať do vína (1.časť)
Radi by sme Vám predstavili prvý zo série vinárskych článkov, ktoré pripravujeme v spolupráci s malokarpatským vinárstvom Chateau MODRA. Články pochádzajú z pera mladého vincúra Karola Šeba, ktorý spolu so svojim bratom Eduardom, nedávno uviedol na trh novú úspešnú kolekciu vín so symbolickým názvom XI. Generácia.
Víno je zázračný nápoj. Získava množstvo podôb, ktorými oslovuje naše zmysly. Často sa stretávam s otázkou, ako správne spoznať to najlepšie víno. Na podobnú otázku sa neodpovedá ľahko, pretože každý z nás má určité preferencie. Niekto má rád vína sladšie s vyšším obsahom cukru a niekto, naopak, vína suchšie s nižším obsahom cukru. Dnešný článok by som preto rád venoval základnému deleniu vín podľa obsahu cukru.
Vína môžeme deliť podľa viacero kritérií, avšak z pohľadu úplne základnej kategorizácie rozlišujeme dva cukornatostné údaje, ktoré sa pri víne a jeho výrobe sledujú:
1. Hodnota prírodného cukru muštu, z ktorého sa víno vyrába
2. Zvyškový cukor v hotovom víne
Delenie podľa cukornatosti muštu
Hodnota cukru v hroznovom mušte závisí od viacerých okolností. Jednak od počasia - v dobrom roku, keď bude slnko svojimi lúčmi pravidelne osmahávať bobuľky hrozna vo vinici, bude cukru pochopiteľne viac, než v roku plnom ďažďa a hmly. Slnko však nie je jediným faktorom, ktorý má na cukornatosť zrelého hrozna vplyv. Ďalším faktorom je totiž samotná odroda viniča. Inak dozrieva Rizling a inak Devín. To je dané genetickými vlastnosťami konkrétnej odrody.
Hodnota cukornatosti muštu je pre vinárov veľmi dôležitá. Víno sa totiž smie vyrábať iba z hrozna, ktoré dosiahlo minimálne 13 °NM. Skratka NM označuje normalizovaný muštomer, československý vynález, ktorý udáva počet kilogramov cukru v 100 litroch muštu pri 15 ˚C. Cukornatosť muštu sa meria v odmernom valci, do ktorého ponoríme muštomer. Ak by sme chceli zvýšiť cukornatosť muštu o 1 °NM, tak by sme museli do muštu pridať 1,053 kilogramu cukru. Vína s chráneným označením pôvodu musia mať minimálnu prírodnú cukornatosť muštu 16 °NM a len takéto vína môžu byť označované tradičným výrazom akostné víno, prípadne akostné víno s prívlastkom. Z hľadiska prírodnej cukornatosti muštu získavajú vína nasledovné základné tradičné výrazy:
1. Akostné víno (Cukornatosť muštu najmenej 16 °NM)
2. Akostné víno s prívlastkom kabinetné (Cukornatosť muštu najmenej 19 °NM)
3. Akostné víno s prívlastkom neskorý zber (Cukornatosť muštu najmenej 21 °NM)
4. Akostné víno s prívlastkom výber z hrozna (Cukornatosť muštu najmenej 23 °NM)
5. Akostné víno s prívlastkom bobuľový výber (Cukornatosť muštu najmenej 26 °NM)
6. Akostné víno s prívlastkom slamové (Cukornatosť hrozna muštu 27 °NM)
7. Akostné víno s prívlastkom ľadové (Cukornatosť hrozna muštu 27 °NM)
8. Akostné víno s prívlastkom hrozienkový výber (Cukornatosť muštu najmenej 28 °NM)
9. Akostné víno s prívlastkom cibébový výber (Cukornatosť muštu najmenej 28 °NM)
Delenie podľa zvyškového cukru
Každé víno má určitý obsah zvyškového cukru, ktorého množstvo závisí od cukornatosti muštu a spôsobu výroby vína. Podľa toho, koľko cukru zostane vo víne po ukončení kvasenia, delíme vína do nasledovných kategórií:
![]() |
1. Vína suché - do 4 g/l 2. Vína polosuché - od 4 g/l do 12 g/l 3. Vína polosladké - od 12 g/l do 45 g/l 4. Vína sladké - od 45 g/l |
![]() |
Kvasinky, ktoré vinár nechá v mušte sa rozmnožovať, sa živia cukrom, ktorý premieňajú na alkohol a oxid uhličitý. Ak budú mať pre svoj apetít dostatok cukru, budú ho konzumovať a premieňať na alkohol až do doby, kým sa vyprodukovaným alkoholom neotrávia samé. Táto hranica je prirodzene okolo 15,5 % alkoholu. Vo väčšine prípadov však kvasinky toľko cukru nemajú a bez zásahu vinára by vo víne žiaden cukor neostal. Všetok by totiž s chuťou skonzumovali. Je to však voľba vinára, aký zvyškový cukor vo víne ponechá. O technológii výroby vína však až niekedy nabudúce.
Najbližšie uvedieme: Delenie vín na základe ich pôvodu.
www.chateaumodra.sk


