Liečba bolesti chrbta stojí milióny a často je úplne zbytočná
Nedostatok pohybu, prejedanie sa, či vylihovanie na gauči. Aj to môže spôsobiť bolesti chrbta. Má vôbec zmysel liečiť bolesť chrbta, keď v 90 % prípadov vymizne aj bez liečby?

Bolesť chrbta zažije počas svojho života podľa niektorých štúdií až 84 % dospelých obyvateľov Zeme. Možno ste nevedeli, že deväť z desiatich epizód bolesti chrbta odznie do šiestich týždňov bez ohľadu na zvolenú liečbu. Vyplýva to zo zistení vedcov z Michigan Medicine University. Aj na Slovensku patrí bolesť chrbta medzi najčastejšie návštevy všeobecného lekára. V rokoch 2022 a 2023 prišlo za svojím lekárom viac ako štvrť milióna poistencov Dôvery s bolesťou chrbta.
Má vôbec zmysel liečiť bolesť chrbta, keď v 90 % prípadov vymizne aj bez liečby? Nie je to mrhaním práce zdravotníkov a peňazí v zdravotníctve? Vedci na to majú odpoveď. Pokiaľ sa medzi symptómami pacienta neobjavia varovné signály, odporúčajú s ďalšími vyšetreniami počkať. Medzi varovné signály patria: závažné alebo progresívne neurologické problémy, horúčka, inkontinencia, strata hmotnosti, náhla bolesť chrbta s citlivosťou v chrbtici, úraz alebo iné už diagnostikované vážne ochorenie – napr. rakovina. S výnimkou týchto prípadov sa v zahraničných guidelineoch v diagnostike novovzniknutej bolesti chrbta neodporúča využívať zobrazovacie vyšetrenia v prvých týždňoch liečby. Nadužívanie zobrazovacích metód prispieva nielen k plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotnom systéme, ale aj zvyšuje riziko poškodenia zdravia pacientov spôsobených neadekvátnou liečbou. V prípade RTG, CT a nukleárnej medicíny majú pacienti v dôsledku kumulatívneho ionizačného žiarenia zvýšené riziko vzniku nádorového ochorenia. Ďalším rizikovým faktorom je nadmerná diagnostika, ktorá vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a celkovej kvality života pacientov z dôvodu nesprávneho určenia príčiny vzniku bolesti. Štúdie ukázali, že abnormálne zmeny na chrbtici sú pozorované aj na snímkach u ľudí bez bolesti chrbta. Zobrazovacie vyšetrenia pri bolesti chrbta sa preto spájajú s fenoménom „onálepkovania“, ktorý opisuje jav, kedy sa pacienti cítia horšie potom, ako sú informovaní o možnej príčine ich diagnózy.
Z uvedených čísel by sa dalo predpokladať, že časť pacientov putuje viacerými ambulanciami zbytočne. Zle adresovaným manažmentom ich zdravotnej starostlivosti prichádzame o kapacity a financie, ktoré by sme vedeli využiť lepšie – napr. na rýchlejšiu pomoc tým, ktorí pomoc pri bolestiach chrbta skutočne potrebujú.
Má vôbec zmysel liečiť bolesť chrbta, keď v 90 % prípadov vymizne aj bez liečby? Nie je to mrhaním práce zdravotníkov a peňazí v zdravotníctve? Vedci na to majú odpoveď. Pokiaľ sa medzi symptómami pacienta neobjavia varovné signály, odporúčajú s ďalšími vyšetreniami počkať. Medzi varovné signály patria: závažné alebo progresívne neurologické problémy, horúčka, inkontinencia, strata hmotnosti, náhla bolesť chrbta s citlivosťou v chrbtici, úraz alebo iné už diagnostikované vážne ochorenie – napr. rakovina. S výnimkou týchto prípadov sa v zahraničných guidelineoch v diagnostike novovzniknutej bolesti chrbta neodporúča využívať zobrazovacie vyšetrenia v prvých týždňoch liečby. Nadužívanie zobrazovacích metód prispieva nielen k plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotnom systéme, ale aj zvyšuje riziko poškodenia zdravia pacientov spôsobených neadekvátnou liečbou. V prípade RTG, CT a nukleárnej medicíny majú pacienti v dôsledku kumulatívneho ionizačného žiarenia zvýšené riziko vzniku nádorového ochorenia. Ďalším rizikovým faktorom je nadmerná diagnostika, ktorá vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a celkovej kvality života pacientov z dôvodu nesprávneho určenia príčiny vzniku bolesti. Štúdie ukázali, že abnormálne zmeny na chrbtici sú pozorované aj na snímkach u ľudí bez bolesti chrbta. Zobrazovacie vyšetrenia pri bolesti chrbta sa preto spájajú s fenoménom „onálepkovania“, ktorý opisuje jav, kedy sa pacienti cítia horšie potom, ako sú informovaní o možnej príčine ich diagnózy.
- Telemedicína, či lekár na diaľku – čo si má pacient predstaviť pod týmito zdravotnými službami? Časť 1.
- Telemedicína, či lekár na diaľku –Ako fungujú telekonzultácie, telemonitoring a telekonzílium. Časť 2.
- Telemedicína: Aký je rozdiel medzi telemonitoringom a používaním fitness aplikácie? Časť 3.
Z uvedených čísel by sa dalo predpokladať, že časť pacientov putuje viacerými ambulanciami zbytočne. Zle adresovaným manažmentom ich zdravotnej starostlivosti prichádzame o kapacity a financie, ktoré by sme vedeli využiť lepšie – napr. na rýchlejšiu pomoc tým, ktorí pomoc pri bolestiach chrbta skutočne potrebujú.