Vadia extrémne teploty elektromobilom?
Keď je vonku 30 stupňov, môže byť v interiéri vozidla pokojne aj 60 stupňov, kovové povrchy sa potom môžu rozpáliť aj na 70 stupňov. Ako sa proti horúčave chrániť? Prekážajú extrémne teploty elektromobilom, respektíve ich batériám?
Základná rada je jednoduchá, ale účinná – najlepšie je zaparkovať v tieni, čo síce nie je vždy možné, ale pokiaľ to ide, využite to. Veľmi účinné sú reflexné clony odrážajúce slnečné žiarenie, a to hlavne tie, ktoré sa inštalujú na vonkajšiu stranu čelného okna. „Podľa merania nemeckého ADAC-u dokážu vonkajšie reflexné clony znížiť teplotu vo vozidle až o osem stupňov, zatiaľ čo tie interiérové iba o štyri stupne. To navyše platí iba v prípade, že presne kopírujú tvar čelného skla, čo sa ale väčšinou nedeje,“ hovorí Petr Vaněček, spoločný generálny riaditeľ AURES Holdings. Na zníženie teploty pomáhajú aj zatmavovacie fólie na zadných oknách, zvlášť keď vozíte deti. Povrch zadných sedadiel alebo autosedačiek vďaka tomu môže byť až o desať stupňov chladnejší. Pokiaľ slnečnú clonu nemáte, oplatí sa aspoň prehodiť tričko alebo kus látky cez kovové diely na volante a na radiacej páke – o ne sa totiž môžete aj popáliť. To isté je dobré urobiť aj s detskými sedačkami.
S klimatizáciou sa spája aj pár typických vlastností, ktoré môžu neskúsených motoristov zaraziť. Napríklad voda kvapkajúca z podvozku je vlastne len kondenzát z výparníka klimatizácie, takže sa nie je čoho báť. Rovnako ako u bieleho dymu, ktorý niekedy vyjde po naštartovaní z ventilácie auta. „Môže to byť vodná para z horúceho a vlhkého vzduchu. Chvíľku spustená klimatizácia ju zastaví,“ hovorí Petr Vaněček. Občas sa vodiči ľakajú zvýšeného hluku z motorového priestoru, zvlášť pri pomalom posúvaní sa v kolónach. „Spôsobuje ho zapínanie a vypínanie ventilátora chladiča motora, ktorý kvôli úspore paliva nebeží stále,“ vysvetľuje Petr Vaněček. A ešte jedna vec sa spája s letnými horúčavami – niektorí vodiči sa sťažujú, že auto je lenivejšie a má pomalšiu odozvu na plyn. To je spôsobené tým, že horúci letný vzduch je ľahší a menej hustý, takže keď ho motor nasáva, má nižší výkon a naopak vyššiu spotrebu paliva.
Horúčavy batériám elektromobilov neprospievajú, ale tie novšie ich už vedia účinne chladiť. „Ak máte možnosť, je lepšie parkovať v tieni, aby sa rovnako ako autá so spaľovacím motorom neprehrievali. Samozrejme, batéria býva najčastejšie dole v podvozku, takže sa nezahrieva toľko ako interiér,“ hovorí Jan Dedek. Staršie elektrovozidlá z rokov výroby približne v rokoch 2010 až 2014, ako napríklad Peugeot iOn, Nissan Leaf a Renault Zoe, mávali iba vzduchové chladenie batérií a zároveň vtedy používané články neboli tak efektívne ako tie súčasné.Takže, keď sa dobíjali veľkými výkonmi, batéria sa zahrievala. Chladila ju klimatizácia vozidla a riadiaca jednotka často obmedzovala nabíjací výkon, aby akumulátor ochránila. „Dnes už je takých áut veľmi málo. Kvapalinou chladené batérie si môžu dovoliť používať oveľa vyššie nabíjacie výkony. Napríklad Tesla 3 zvládne 250 kW, zatiaľ čo nový Renault Zoe s batériou chladenou vzduchom sa dostane maximálne na 46 kW,“ hovorí Jan Dedek.
Aj moderné elektromobily občas môžu obmedzovať nabíjací prúd, zvlášť keď akumulátor v letných horúčavách zahrievate veľmi dynamickou jazdou štýlom „brzda-plyn“. „Z batérie ide tým pádom väčší prúd a tepelné straty sa počítajú ako kvadrát prúdu, teda na druhú. Keď potom prídete na nabíjačku a budete chcieť auto rýchlo nabiť, riadiaca jednotka BMS rýchlosť obmedzí. Vždy sa postará o to, aby ste si nezničili batériu,“ vysvetľuje Jan Dedek s tým, že pokiaľ takéto obmedzenie zažijete, je lepšie obmedziť rýchlu jazdu na maximálne 130 km/h. „Potom sa nemusíte o nič starať a zlepšíte si aj životnosť vášho akumulátora. Kto jazdí normálnym štýlom stále, nemusí si s letnými teplotami nijako lámať hlavu,“ dodáva s tým, že majitelia vozidiel značky Tesla, ktoré aj v lete predhrievajú batérie kvôli rýchlejšiemu nabitiu, by mali ideálne naplánovať svoju cestu v aplikácii, nech auto vopred vie, kedy má predhrievať a kedy chladiť. A na záver pridáva Jan Dedek radu: „Ak máte garáž a v nej 25 stupňov, je ideálne si auto tesne pred jazdou dobiť na sto percent a celé si ho vopred vychladiť. Keď potom prídete na nabíjačku a viete, že sa zdržíte napríklad hodinu na obed, vyberte si namiesto hyperchargeru s výkonom 250 kW pomalšiu päťdesiatkilowattovú nabíjačku, ktorá akumulátor tak tepelne nenamáha a pomalšie nabíjanie je väčšinou aj lacnejšie.“
Pred jazdou vždy dobre vyvetrajte
Horúcich dní v roku pribúda a klimatizácia sa tak stáva aj v našich podmienkach nevyhnutnosťou. Pre používanie klimatizácie za jazdy platia jednoduché základné pravidlá. Než vyjdete z parkoviska, poriadne auto vyvetrajte, aby ste horúci vzduch dostali von - stačí urobiť prievan na pár desiatkach metrov jazdy. Klimatizáciu zapnite spočiatku na čo najnižšiu teplotu, aby ste vnútro príjemne vychladili. Len dajte pozor na ofúknutie ľadovým vzduchom, mnohým ľuďom to nerobí dobre. Ideálne je nastaviť ventiláciu na „ofuk“ okien. Akonáhle je vo vozidle príjemne, nastavte stabilnú teplotu. „Často sa hovorí, že má byť teplota v aute o päť stupňov nižšia ako vonkajšia teplota, ale ak je vonku 33 stupňov, nebudete sedieť v dvadsiatich ôsmich. Pokojne si nastavte príjemných 22 alebo 23, ak pôjdete dlho. Len pred cieľom cesty pridávajte stupne na klimatizácii alebo ju rovno vypnite. Tým sa aklimatizujete a neutrpíte teplotný šok po vystúpení z auta, ktorý je tým skutočným nebezpečenstvom a vznikajú z neho rôzne prechladnutia,“ radí Petr Vaněček. Pri krátkych jazdách v meste s častým nastupovaním a vystupovaním býva často lepšie ísť s otvorenými oknami, ako intenzívne chladiť.S klimatizáciou sa spája aj pár typických vlastností, ktoré môžu neskúsených motoristov zaraziť. Napríklad voda kvapkajúca z podvozku je vlastne len kondenzát z výparníka klimatizácie, takže sa nie je čoho báť. Rovnako ako u bieleho dymu, ktorý niekedy vyjde po naštartovaní z ventilácie auta. „Môže to byť vodná para z horúceho a vlhkého vzduchu. Chvíľku spustená klimatizácia ju zastaví,“ hovorí Petr Vaněček. Občas sa vodiči ľakajú zvýšeného hluku z motorového priestoru, zvlášť pri pomalom posúvaní sa v kolónach. „Spôsobuje ho zapínanie a vypínanie ventilátora chladiča motora, ktorý kvôli úspore paliva nebeží stále,“ vysvetľuje Petr Vaněček. A ešte jedna vec sa spája s letnými horúčavami – niektorí vodiči sa sťažujú, že auto je lenivejšie a má pomalšiu odozvu na plyn. To je spôsobené tým, že horúci letný vzduch je ľahší a menej hustý, takže keď ho motor nasáva, má nižší výkon a naopak vyššiu spotrebu paliva.
- Poistenie elektromobilov
- Kupujete ojazdené auto? Toto si preverte!
- Čo priniesla novela zákona o PZP v 2024?
- BLOG: PZP a havarijné poistenie
Vadia horúčavy elektromobilom?
Lenivosť auta vo vyšších teplotách neplatí pre elektromobily, ktoré mávajú práve v lete najdlhší dojazd. Vzduch do nasávania nepotrebujú a riedky vzduch im znižuje aerodynamický odpor. A čo klimatizácia, nevybíja batériu príliš? „Používanie klimatizácie nie je taký problém ako vykurovanie. Pri starších elektromobiloch s malými batériami to bývalo horšie, chladenie si pri jazde v meste vzalo napríklad desať percent dojazdu, čo je veľa. Moderné BEV už taký problém nemávajú – zo 100 kWh batérie im ubudne napríklad jedno percento, a to sa vynahradí práve teplým a riedkym vzduchom,“ hovorí expert na elektromobily z AAA AUTO Jan Dedek s tým, že najnáročnejšie bývajú jesenné dni, kedy idú klimatizácie aj vykurovanie naraz, pretože odvlhčujeme a zároveň vykurujeme.Horúčavy batériám elektromobilov neprospievajú, ale tie novšie ich už vedia účinne chladiť. „Ak máte možnosť, je lepšie parkovať v tieni, aby sa rovnako ako autá so spaľovacím motorom neprehrievali. Samozrejme, batéria býva najčastejšie dole v podvozku, takže sa nezahrieva toľko ako interiér,“ hovorí Jan Dedek. Staršie elektrovozidlá z rokov výroby približne v rokoch 2010 až 2014, ako napríklad Peugeot iOn, Nissan Leaf a Renault Zoe, mávali iba vzduchové chladenie batérií a zároveň vtedy používané články neboli tak efektívne ako tie súčasné.Takže, keď sa dobíjali veľkými výkonmi, batéria sa zahrievala. Chladila ju klimatizácia vozidla a riadiaca jednotka často obmedzovala nabíjací výkon, aby akumulátor ochránila. „Dnes už je takých áut veľmi málo. Kvapalinou chladené batérie si môžu dovoliť používať oveľa vyššie nabíjacie výkony. Napríklad Tesla 3 zvládne 250 kW, zatiaľ čo nový Renault Zoe s batériou chladenou vzduchom sa dostane maximálne na 46 kW,“ hovorí Jan Dedek.
Aj moderné elektromobily občas môžu obmedzovať nabíjací prúd, zvlášť keď akumulátor v letných horúčavách zahrievate veľmi dynamickou jazdou štýlom „brzda-plyn“. „Z batérie ide tým pádom väčší prúd a tepelné straty sa počítajú ako kvadrát prúdu, teda na druhú. Keď potom prídete na nabíjačku a budete chcieť auto rýchlo nabiť, riadiaca jednotka BMS rýchlosť obmedzí. Vždy sa postará o to, aby ste si nezničili batériu,“ vysvetľuje Jan Dedek s tým, že pokiaľ takéto obmedzenie zažijete, je lepšie obmedziť rýchlu jazdu na maximálne 130 km/h. „Potom sa nemusíte o nič starať a zlepšíte si aj životnosť vášho akumulátora. Kto jazdí normálnym štýlom stále, nemusí si s letnými teplotami nijako lámať hlavu,“ dodáva s tým, že majitelia vozidiel značky Tesla, ktoré aj v lete predhrievajú batérie kvôli rýchlejšiemu nabitiu, by mali ideálne naplánovať svoju cestu v aplikácii, nech auto vopred vie, kedy má predhrievať a kedy chladiť. A na záver pridáva Jan Dedek radu: „Ak máte garáž a v nej 25 stupňov, je ideálne si auto tesne pred jazdou dobiť na sto percent a celé si ho vopred vychladiť. Keď potom prídete na nabíjačku a viete, že sa zdržíte napríklad hodinu na obed, vyberte si namiesto hyperchargeru s výkonom 250 kW pomalšiu päťdesiatkilowattovú nabíjačku, ktorá akumulátor tak tepelne nenamáha a pomalšie nabíjanie je väčšinou aj lacnejšie.“