Odlíšiť sa treba lepšími službami, nie produktom

Ako sa vyštudovaný kybernetik dostane k poisťovníctvu?
Na strednej škole ma zaujímala matematika a fyzika. V časoch socializmu mala kybernetika dobré meno, tak som to skúsil. Po škole som využil moje znalosti a začal som programovať. Potom som dostal ponuku pracovať vo vtedajšej Slovenskej poisťovni. Potrebovali človeka, ktorý sa vyzná nielen v informatike, ale ovláda aj jazyky. Mal som na starosti automatizáciu procesov a kalkulácie. Neskôr som sa dostal aj k zaisteniu, zahraničnému a životnému poisteniu a napokon som sa stal som členom predstavenstva zodpovedným za poistenie.

Popri tejto práci ste boli aj v dozornej rade Burze cenných papierov. Prečo obchod s cennými papiermi na Slovensku stále stagnuje?
Sú na to tri dôvody. Spôsob, akým sa privatizovalo v 90. rokoch, ale aj neskôr. Nešlo sa cez burzu, ale majetok štátu sa predával priamo. Tiež to súvisí aj s malým slovenským trhom, čo nepodporuje IPO. Stačí sa pozrieť ako sa darí varšavskej či pražskej burze, kde je väčší trh. Napokon burza spí aj preto, lebo na Slovensku je nízka vedomosť ľudí ohľadom obchodovania s akciami.

Po odchode zo Slovenskej poisťovne ste rozbiehali biznis americkej poisťovne AIG na Slovensku. Čo ste na poistný trh priniesli?
AIG tu už pôsobila v životnom poistení cez svoju dcéru Amslico. My sme rozbiehali neživotné poistenie vo firemnom segmente. Priniesli sme viacero špeciálnych poistných produktov, ktoré vtedy na Slovensku ešte neboli bežné. Napríklad sme poisťovali zodpovednosť za škodu členov štatutárnych orgánov firiem či poistenie majetku pri prerušení prevádzky. Bola to firma s rodinnou atmosférou, kde sme sa všetci poznali a poradu sme mohli vybaviť pri káve.

V roku 2001 ste začali pôsobiť v Allianz poisťovni, ktorá kúpila väčšinový podiel v Slovenskej poisťovni. Čo sa zmenilo v bývalej štátnej firme po príchode investora?
Dosť veľa sa zmenilo v spôsobe riadenia aj vo firemnej kultúre. Ľudia zo štátneho kolosu si museli zvyknúť na nové štandardy v riadení a menší kolektív z Allianzu si zase zvykal na veľkosť firmy, ktorá narástla niekoľkonásobne takmer zo dňa na deň.

Po pár rokoch ste dali prednosť firme Salve group, ktorá sa venuje finančnému poradenstvu. Prečo?
Táto firma sa chystala rozširovať svoju pôsobnosť do zahraničia, a to do krajín, kde sa pripravovalo spustenie dôchodkovej reformy a zavedenie druhého dôchodkového piliera. To ma zaujalo. Napokon sa reforma dôchodkov dotiahla do konca iba v Rumunsku a tam sa nám aj najviac darilo. Mali sme najväčšiu sieť sprostredkovateľov a stali sme sa brokerom roka.

Ako sa vám pracovalo s Rumunmi?
Prekvapila ma ich jazyková zdatnosť. Najmä v angličtine, čo je asi dôsledok toho, že dabing v televízii absentoval. Mladí ľudia boli šikovní, ale niekedy sa tam prejavovala južanská mentalita a bolo potrebné detailne a precízne kontrolovať zadané úlohy. Stávalo sa, že mi podriadení tvrdili, že je úloha splnená, ale nie vždy to bolo tak.

Práca sprostredkovateľov je stále viac regulovaná. Preriedilo to ich rady?
Vyžaduje sa od nich kvalitnejšie vzdelanie, a tak niektorí z trhu odišli, ale iní zase prišli. Myslím si však, že problém nie je iba vo vzdelanosti sprostredkovateľov, ale aj klientov. Mnohokrát im chýba základná finančná vzdelanosť, preto by na ňu mali myslieť už v našich základných a stredných školách.

Majú aj poistní agenti svoje miesto na trhu či ich vytláča online poistenie?
Pri jednoduchších formách poistenia ako je napríklad cestovné poistenie, sa online poistenie presadzuje. Ale agenti sú stále potrební pri zložitejších druhoch poistenia, kde patrí napríklad životné poistenie s mnohými variantami pripoistení, majetkové a zodpovednostné poistenia. Vtedy klient potrebuje niekoho, kto má prehľad a vysvetlí mu obsah poistenia.

Na jeseň minulého roka ste sa opäť vrátili do Allianz - Slovenskej poisťovne. Čo vás presvedčilo?
Ponuka riadiť najväčšiu poisťovňu na Slovensku.

Ste aj prezidentom Slovenskej asociácie poisťovní. Čo najčastejšie riešite na tejto úrovni?
Najčastejšie je to oblasť legislatívy, kde sú našimi partnermi najmä Ministerstvo financií SR, poprípade Národná banka Slovenska, ktorá reguluje a dohliada na poisťovne a samozrejme bruselské inštitúcie. Pred nami je implementácia Solvency II do našej legislatívy. Asociácia zároveň vypracúvame rôzne štatistiky a prehľady vývoja sektora poisťovníctva.

Aký bol pre vašu poisťovňu rok 2010. Ktorému poisteniu sa darilo a ktorému nie?
Objem predpísaného poistného mierne rástol v životnom poistení, hoci taký nárast ako pred krízou sme nemali. V neživote nám rástlo najmä poistenie majetku a poistenie podnikateľov či firiem. Stabilný vývoj sme zaznamenali v havarijnom poistení.

Súvisel nárast poistenia majetku aj so záplavami?
Ani nie. Po záplavách sme nezaznamenali výrazný nárast, aj keď takmer polovica domácností nie je vôbec poistená alebo je poistená nedostatočne. Ak si vezmete, že ročné poistné pre poistenie domácnosti sa pohybuje niekde medzi 30 a 50 eurami, určite to nie je suma, ktorá by mohla ohroziť rodinný rozpočet.

Ešte stále si Slováci poisťujú viac majetok ako život či zdravie? Dá sa to porovnávať so západnou Európou?
Už sa ten pomer vyrovnáva. V minulom roku tvorilo životné poistenie skoro 55 percent z celkového predpísaného poistného a neživotné asi 45 percent. Rozdiel oproti západnej Európe je skôr v rozsahu a výške poistnej sumy. Slováci si stále volia nízke cieľové sumy a rozsah krytia by mohol byť širší. Výška ochrany nie je adekvátna ich príjmom.

Sú medzery na poistnom trhu, kde by ste chceli preniknúť v tomto roku?
Poistný trh posledné roky stagnuje a zlepšovanie už existujúcich produktov alebo zavádzanie nových produktov a služieb napomôže pozitívnejšiemu vývoju. Poskytovanie nadštandardných služieb pri havarijnom poistení už robíme a klienti to oceňujú. Niečo podobné sa dá preniesť aj do poistenia osôb. Napríklad pri pripoistení zdravia nebudeme zabezpečovať poistením iba finančné krytie, ale poskytneme mu lepšie služby súvisiace so zdravotným zákrokom.