Slovensko podľa popredných ekonómov zaostáva v ekonomických opatreniach na zmiernenie koronakrízy
Nevyhnutné je podľa nich najmä bezodkladne naliať do ekonomiky viac finančných zdrojov a okamžite sa dohodnúť s bankami.
Slovensko zaostáva za inými vyspelými krajinami z hľadiska ekonomických opatrení na zmiernenie dopadov koronakrízy a dopadov následných karanténnych opatrení na ekonomiku. Tvrdia to poprední slovenskí ekonómovia. "Zaostávame nielen časovo, ale aj objemom. Hrozí, že slovenská ekonomika tento rok poklesne hlbšie ako ekonomiky iných krajín," konštatujú. Oceňujú pritom mnohé opatrenia, ktoré nová vláda stihla prijať, avšak popri prijímaní razantných karanténnych opatrení očakávajú aj nemenej razantné ekonomické opatrenia na záchranu ekonomiky pred kolapsom. "Sme presvedčení, že ďalšie opatrenia musia byť prijaté v najbližších hodinách a dňoch, nie týždňoch, pretože potom bude už neskoro," upozorňujú.
Nevyhnutné je podľa nich najmä bezodkladne naliať do ekonomiky viac finančných zdrojov a okamžite sa dohodnúť s bankami. V prvom bode požadujú ísť nad rámec fiškálnych opatrení, ktoré už boli vyhlásené, pričom je podľa nich nutné zamerať sa nielen na malé firmy, ale aj na veľké firmy a domácnosti. Primárne odporúčajú sústredenie na to, aby nekrachovali inak zdravé firmy a aby ľudia pre koronakrízu neprichádzali o prácu. Z hľadiska bankového sektora navrhujú okamžitú dohodu s bankami nielen na odklade úverových splátok, ale aj na poskytovaní nových prekleňovacích úverov, na poskytnutí štátnych záruk za vybrané nové bankové úvery a na zrušení bankového odvodu.
Argument, že na to Slovensko nemá peniaze, podľa ekonómov neobstojí. "Teraz je najlepší čas vynakladať verejné zdroje pre verejné blaho. Ide o investície s vysokým spoločenským výnosom, po ľudskej aj po ekonomickej stránke," konštatujú. Pripomínajú, že vďaka Európskej centrálnej banke existuje značný priestor pre emisiu nových vládnych dlhopisov. Pravidlá rozpočtu verejnej správy zase umožňujú vo výnimočných časoch mimoriadne finančné výdavky a takisto umožňujú výnimky aj pravidlá dlhovej brzdy. V reakcii na krízu uvoľnila fiškálne pravidlá aj Európska komisia. "Nová záťaž z pandémie sa pripojí k enormnej záťaži nedávnych zmien v dôchodkovom systéme na naše verejné financie. Preto okamžite po stabilizácii pandémie bude potrebné zahájiť analýzu výdavkov verejných financií z pohľadu ich budúceho vývoja, aby tieto financie ostali fiškálne udržateľné," upozorňujú na záver ekonómovia.
Organizátor výzvy je Ľuboš Pástor (University of Chicago, Národná banka Slovenska), ďalšími signatármi sú Gabriel Eichler (Benson Oak), Michal Horváth (Národná banka Slovenska), Elena Kohútiková (Všeobecná úverová banka, Dozorná rada), Ivan Mikloš (MESA 10), Ľudovít Ódor (Národná banka Slovenska), Ján Oravec (Ministerstvo hospodárstva), Juraj Stern (Paneurópska VŠ) a Ivan Šramko (Rada pre rozpočtovú zodpovednosť). U všetkých signatárov ide o ich osobný názor, nie o názor inštitúcií, ktoré zastupujú.
