Aký vplyv na výšku dôchodkov má vek dožitia?



Autor: redakcia
15.08.2019 (11:00)

Sporeniu na dôchodok sa donedávna venovala na Slovensku len okrajová pozornosť. Dôchodok od štátu bol jediným a dostačujúcim príjmom seniorov. Situácia sa však zmenila. V súvislosti so zabezpečením v starobe sa vynára stále viac nezodpovedaných otázok.
 
Aká je dnes priemerná dĺžka ľudského života na celom svete? Je to 50, 60 alebo 70 rokov? Najčastejšia odpoveď v súčasnosti je 60 rokov. „Ak by takto respondenti odpovedali okolo roku 1975, mali by pravdu. No dnes je to 73 rokov. V roku 1800 bol celosvetový priemer dožitia 30 rokov. Keď Otto von Bismarck zaviedol dôchodkový systém vo Veľkonemeckej ríši, priemerný vek dosahoval len 40 rokov,“ konštatuje Vladimír Klimeš, projektový manažér Across Private Investments. Dlhší život však prináša nové výzvy, ktoré musíme zvládnuť.

Kým u mužov je priemerný vek dožitia 73,8 rokov, ženy sa dožívajú o 7 rokov viac. Pre ľudí je to skvelá správa. Pre dôchodkový systém na Slovensku je však takýto pokrok paradoxne nepriaznivý. Mení sa pomer ľudí v produktívnom veku k celkovému počtu dôchodcov. Starnutie populácie a predlžovanie poberania dávok v starobe výrazne zvyšuje tlak na štátnu kasu. A to nehovoríme o tom, že priemerný vek dožitia na Slovensku pritom patrí k najnižším v EU. Demografický vývoj na Slovensku prejde v nasledujúcich dekádach najnepriaznivejším vývojom v celej Európskej únii. Potvrdzujú to posledné analýzy Medzinárodného menového fondu, Eurostatu i Rady rozpočtovej zodpovednosti SR. Počnúc dnešnými štyridsiatnikmi bude týmto vývojom zasiahnutá celá populácia. Okolo roku 2040 budú na jedného dôchodcu pracovať sotva dvaja ľudia v aktívnom veku, čo bude mať výrazné dopady na výšku dôchodkov,“ tvrdí V. Klimeš. Dopĺňa, že v súčasnosti predstavujú penzie zhruba 45% posledného príjmu, o 20 rokov to bude už len 30%, pravdepodobne aj menej. Tento fakt by mal byť varovným signálom, aby sa mladí ľudia začali zamýšľať nad životom v seniorskom veku.

Nielen dlho, ale aj zdravo


V súčasnosti sa neprihliada len na absolútny vek dožitia, ale aj na to, koľko rokov žijeme v zdraví. Najvyššiemu počtu zdravých rokov sa tešia Švédky – v zdraví prežívajú až 73 rokov. V priemernej dĺžke dožitia sa napríklad Bulharsko nachádza na chvoste, no podľa rokov života v zdraví patrí medzi TOP 5 krajín v Európskej únii. Žiaľ, aj z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. V zdraví sa Slováci dožívajú len 57 rokov. „Ak sa nad tým zamyslíme, dostaneme sa k neúprosnej rovnici. Postupne sa síce náš život predlžuje, ale väčšina z nás zápasí, a pravdepodobne v dôchodkovom veku aj bude zápasiť, so zdravotnými problémami,“ vysvetľuje V. Klimeš.

Horšia kvalita života vo vyššom veku znamená nezanedbateľný zásah do rodinného rozpočtu. To, že naše zdravie nie je úplne v poriadku svedčí aj fakt, že v spotrebe liekov patríme na poprené miesta vo svete.

Pohľad na uvedené štatistiky o dĺžke a kvalite života ľudí jednoznačne hovoria, že spoliehať sa na dôstojnú starobu, ktorú nám zabezpečí štátny dôchodok je nezmysel. Pokiaľ sa v najbližších rokoch nič nezmení, napríklad, že otvoríme hranice pracovného trhu cudzincom, ktorí tu budú pracovať, odvádzať dane a "omladia" slovenskú populáciu, naplniť štátnu kasu bude veľkou výzvou.

Prognózy o demografickom vývoji Slovenska by mali motivovať k investičnému sporeniu jednotlivcov aj zamestnávateľov. Pri dlhodobom sporení je najlepším spôsobom vytvorenia rezerv na dôchodok investovanie. A tu platí, čím skôr začnete, tým sa budete tešiť vyššiemu dôchodku. Viac sme o tom písali v článku Sporenie na dôchodok. Pokiaľ sa neviete rozhodnúť, či siahnuť po životnej poistke, alebo investičnom sporení, alebo po inom finančnom produkte, ktorý by vám zabezpečil slušný dôchodok, obráťte sa na finančného poradcu, ktorý vám pomôže s výberom.



Zdroj: Across Private Investments, Foto: Ivan Sedlák


Sponzorované odkazy