Otázka:
Môže sa stať, že poisťovňa škodcu poškodenému klientovi neuhradí plnú sumu z PZP za opravu auta s argumentom, že súčiastky sú nové a jeho staré auto by si tak zvýšilo hodnotu? Je v takomto prípade spoluúčasť klienta bežná a ako sa môže klient tejto spoluúčasti vyhnúť?
Odpoveď:
Môže sa stať, že poisťovňa škodcu poškodenému klientovi neuhradí plnú sumu z PZP za opravu auta s argumentom, že súčiastky sú nové a jeho staré auto by si tak zvýšilo hodnotu? Je v takomto prípade spoluúčasť klienta bežná a ako sa môže klient tejto spoluúčasti vyhnúť?
Odpoveď:
Áno, je to tak. Medzi výškou faktúry za opravu a výškou vzniknutej škody môže byť rozdiel v prospech aj v neprospech klienta. Poisťovne pri určovaní škody postupujú podľa zákona. Poisťovňa musí škodu počítať z hodnoty majetku v čase vzniku poistnej udalosti. Sú samozrejme diely, ktoré zastarávajú menej a niektoré viac. Tak napríklad pneumatika vykazuje po 2 rokoch vyššie opotrebenie, ako zadné sklo auta a podobne. Ide o všeobecné nariadenie, ktoré sa uplatňuje aj pri akýchkoľvek škodách na majetku. Ide najmä o Občiansky zákonník a Vyhlášku ministerstva spravodlivosti SR, ktorá upravuje pravidlá pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku.
Nehovoríme pri PZP a opotrebení ako o spoluúčasti, akú poznáme bežne napríklad z havarijného poistenia. Jednoducho preto, že poisťovne vyplatia tú hodnotu, ktorú majú vyplatiť podľa zákona. Rozhodnutie o tom, aké diely a aká technológia bude použitá pri oprave je na klientovi a v záujme zachovania objektivity je dobré, že existujú vyššie normy, ktoré upravujú hodnotu majetku a samotný výpočet výšky škody.
Poisťovne takéto prípady môžu pomôcť riešiť zavedením poistenia, ktoré by práve mohlo kryť rozdiel medzi hodnotou nového dielu a hodnotou poškodeného dielu v čase poškodenia. Toto má výhodu v tom, že takéto poistenie si dohodne iba ten, kto má záujem. Zákonná úprava, napríklad stanovením povinnosti poisťovniam kryť hodnotu nového dielu by viedla k plošnému zvýšeniu cien PZP, ktorá by pravdepodobne vyhovovala iba menšine majiteľov vozidiel. pretože takým krokom by sa odstránil prvok objektivity a mohlo by to viesť k „vysávaniu“ fondov poisťovní neprimeranými cenami za opravu, keďže by nebol nik, kto by mohol alebo chcel tlačiť na udržanie cien za opravy vozidiel.
Riešením tiež môže byť oprava použitím nie nových ale použitých náhradných dielov, alebo náhradných dielov alternatívnych výrobcov.
Nehovoríme pri PZP a opotrebení ako o spoluúčasti, akú poznáme bežne napríklad z havarijného poistenia. Jednoducho preto, že poisťovne vyplatia tú hodnotu, ktorú majú vyplatiť podľa zákona. Rozhodnutie o tom, aké diely a aká technológia bude použitá pri oprave je na klientovi a v záujme zachovania objektivity je dobré, že existujú vyššie normy, ktoré upravujú hodnotu majetku a samotný výpočet výšky škody.
Poisťovne takéto prípady môžu pomôcť riešiť zavedením poistenia, ktoré by práve mohlo kryť rozdiel medzi hodnotou nového dielu a hodnotou poškodeného dielu v čase poškodenia. Toto má výhodu v tom, že takéto poistenie si dohodne iba ten, kto má záujem. Zákonná úprava, napríklad stanovením povinnosti poisťovniam kryť hodnotu nového dielu by viedla k plošnému zvýšeniu cien PZP, ktorá by pravdepodobne vyhovovala iba menšine majiteľov vozidiel. pretože takým krokom by sa odstránil prvok objektivity a mohlo by to viesť k „vysávaniu“ fondov poisťovní neprimeranými cenami za opravu, keďže by nebol nik, kto by mohol alebo chcel tlačiť na udržanie cien za opravy vozidiel.
Riešením tiež môže byť oprava použitím nie nových ale použitých náhradných dielov, alebo náhradných dielov alternatívnych výrobcov.
Odpovedal: Miroslav Chovan (13.11.2013)
Späť
