Zranenie – riziko povolania

28.02.2003 (00:00)

Športovec sa úrazovo poistí, ale náhradu mzdy nedostane
Športovec sa úrazovo poistí, ale náhradu mzdy nedostane

Kto by nepoznal okrídlenú vetu – športom k trvalej invalidite. Aj keď vyvoláva úsmev na tvári, faktom je, že vrcholový šport je riskantný biznis a zdraviu športovca v mnohých prípadoch viac škodí, ako pomáha. Mnohí si to veľmi dobre uvedomujú – a najmä s pribúdajúcim vekom začínajú myslieť na zadné dvierka. Ak sa zrania, prichádzajú o nemalé peniaze. Stane sa však, že väčšie zranenie zanechá aj trvalé následky a znemožní pokračovanie neraz úspešnej a finančne lukratívnej činnosti. Vtedy je dobré mať – dobrú poistku.
Jeden z najlepších futbalistov sveta Luis Figo je Realom Madrid poistený na sumu 60,4 milióna dolárov. Španielskemu veľkoklubu by sa po zranení hviezdy, ktoré by ju vyradilo natrvalo z hry, vrátila suma, ktorú vyplatil za Figov prestup (56,1 milióna USD).
Michael Schumacher a jeho stajňa Ferrari platia mesačnú poistku 200-tisíc libier, ale keď si pilot F1 roku 1999 zlomil nohu, dostával od poisťovne denné odškodné 65-tisíc libier.

Hrbatý v zahraničí
Slovenskí športovci o podobných sumách ani nechyrujú. Neznamená to, že im, hoci v menšom rozsahu, neide o to isté. Väčšinou je všetko na nich - kto sa poistí, je chránený, kto nie, môže mať smolu.
Tenisti platia Asociácii tenisových profesionálov (ATP) ročný poplatok 1 250 dolárov a v ňom je zahrnuté zdravotné poistenie kdekoľvek na svete. Dominik Hrbatý išiel ďalej – uzavrel si životné poistenie. V rámci neho má aj náhradu ušlej mzdy. Za 2 621 dolárov ročne by v prípade smrti dostal pol milióna dolárov, a ak by zo zdravotných dôvodov nemohol hrať viac ako 30 dní, maximálne po dobu 60 mesiacov náhradu mzdy vo výške 6 500 USD mesačne. Takúto poistku však neuzavrel na Slovensku, musel si poisťovňu nájsť v zahraničí.
Radoslav Rančík je slovenský basketbalový reprezentant a jeho otec Vladimír Rančík, generálny tajomník Slovenskej asociácie poisťovní. Napriek tomu, paradoxne, Rančík mladší úrazovú či životnú poistku nemá. Možno aj preto, že niekoľko rokov študoval a hrával v Spojených štátoch a do Európy sa vrátil pred pár mesiacmi. "Budem sa musieť o tom s otcom porozprávať," uvedomuje si. "Je to riziko každého športovca, či sa poistí alebo nie. Možno sa nezraním. Basketbal milujem, ale považujem ho len za krátky úsek mojej životnej kariéry a predpokladám, že živiť sa budem inak."
Jediné, čo Radoslav Rančík poistené má, je jeho kontrakt s chorvátskym tímom Istar Pula. "V prípade, že sa zraním v súvislosti s basketbalovou činnosťou, mám nárok na plný plat. Pravda, musím byť s tímom a podstúpiť rehabilitáciu, akú mi naordinujú. Je to jeden z bodov zmluvy, a tak mám vlastne príjem poistený klubom. Ak by moje prípadné zranenie nesúviselo s basketbalom a liečil by som sa viac ako mesiac, v druhom mesiaci absencie na palubovke by som poberal už len 70 percent mzdy."

Rybár prehľad nemá
Brankár hokejového Slovana Bratislava Pavol Rybár sa cíti "relatívne poistený." Myslí si, že "dnes športovca firmy ťažko poistia a keď, stojí to veľa peňazí a málo za ne môže dostať. Rybár uzavrel úrazovú poistku už "dávnejšie. "Za pár korún a vzťahuje sa aj na hokej, ale vzhľadom na vysokú rizikovú skupinu, je výsledné odškodné nižšie. Keby sa mi niečo vážnejšie stalo, určite by som z toho nevyžil. Neviem, čo by som v takom prípade robil." Rybár, prirodzene, na to najhoršie nemyslí. "Riziko zranenia, obzvlášť v hokeji, je veľké. Ale hrať s tým, že na to človek myslí, sa nedá. To by bola dvojnásobná šanca, že sa mi naozaj niečo stane." Slovan od svojich hráčov poistku nevyžaduje. "Klub to necháva na nás. V zmluve akurát máme, ak sa zraníme, plat nám ide ďalej. Základný. Prichádzame jedine o prémie za víťazné zápasy. Priznám sa, neviem presne, ako je to v Slovane, ale ak sa dobre pamätám, v Skalici klub hráča platil, avšak v prípade zranenia dlhšieho ako pol roka, s hráčom zmluvu rozviazal." Brankár úradujúceho majstra by sa možno aj dal nahovoriť na poistku, ale "musel by som sa poradiť, nemám prehľad o tom, čo poisťovne ponúkajú. Dokonca ani neviem, koľko by som bol ochotný mesačne obetovať na úrazové poistenie, ale myslím, si, že tie sumy sú pomerne vysoké a slovenským športovcom s ich zárobkami, sa to veľmi neoplatí."

Dobrá vôľa Lučenca
Niektoré kluby sa k poisteniu svojich hráčov stavajú ľahostajne, niektorým na tom záleží, ale – nízke rozpočty takéto výdavky často ani neumožňujú. "Náš klub nie je poistený proti úrazom. U nás sa hráči o poistku starajú sami, ale máme klauzulu, že do siedmich dní po podpísaní zmluvy nám hráč musí predložiť, že ju uzavretú má," vraví športový riaditeľ basketbalového klubu E.S.O. Lučenec Ján Mižúr. "V prvom rade je poistka v prospech hráča. Aj v mene klubu sme rokovali s poisťovňou o tom, že by sme si poistili hráčov za reklamu, ale ešte sme dohodu nedotiahli do konca."
V jednom z bodov zmluvy v Lučenci sa píše aj o tom, že hráč má v prípade zranenia na zápase alebo pri tréningu, nárok na plný plat – s výnimkou prémií. "Platí to prvé dva mesiace, v ďalších je to percentuálne odstupňované – smerom dolu," pokračuje Mižúr. "To, že hráčom idú výplaty, aj keď nepodávajú výkony, je naša dobrá vôľa, ale vychádzame z toho, že zranenie je riziko povolania." K tomu, samozrejme, má basketbalista nárok aj na nemocenské dávky, takže maródovať sa mu možno aj finančne oplatí. "Nikto sa však nezraní naschvál," prízvukuje športový riaditeľ.

Pre istotu tri
Čím viac športovec zarába, tým viac myslí na to, ako sa vyvarovať výpadku príjmov – dočasného či nebodaj trvalého. Podobne uvažuje aj vtedy, keď sa dostane do zahraničia okúsiť legionársky chlebík. Hádzanársky reprezentant Martin Valo už druhý rok hráva za nemecký tím SG Willstätt-Schutterwald. "Platím si klasickú zdravotnú poistku a dve úrazové – na Slovensku i v Nemecku."
Tú doma má už od 18-tich rokov, keď ešte nebol vrcholový hádzanár. "Neviem, či by mi zaplatili odškodné, keby som utrpel úraz pri hádzanej." Poistku v Nemecku uzavrel ako profesionálny športovec. "Spoluhráči mi poradili agenta a ja som si na základe jeho odporúčania vybral vhodný produkt. Ročne platím 800 eur. V prípade smrti alebo stopercentnej invalidity je poistná suma 300-tisíc eur, na prípadný transport je suma okolo 30-tisíc, kozmetické úpravy asi 12-tisíc, v prípade úmrtia na pohrebné výdavky okolo 6-tisíc eur. Ak by som sa stal plným invalidom, moja dcéra by dostávala ročnú rentu 6 000 eur. Poistka zahŕňa aj denné odškodné za pobyt v nemocnici – až do 1 000 dní."
Zamestnávateľ, teda klub, strháva Valovi z platu 560 eur. "Niečo ako na Slovensku odvody. V rámci toho je zdravotne poistená celá moja rodina. A z tejto sumy ide čiastka aj do ďalšej poisťovne. Tá mi v prípade dlhodobejšieho zranenia platí mzdu namiesto klubu. Vlani som pauzoval pre roztrhnuté trieslo tri mesiace. Prvých šesť týždňov ma platil klub, potom jeho záväzky prebrala poisťovňa." To znamená, že pokiaľ má hráč s klubom zmluvu a je zároveň zranený, finančne sa ho to príliš nedotkne. "Príde akurát o prémie."
Poistka, ktorú Valo uzavrel, nemá šetriaci program, je len úrazová. "Uzavrel som ju na rok, a ak mi klub predĺži zmluvu, budem pokračovať aj v poistení. Ak nie, jednoducho ju zruším a uzavriem si novú v krajine, kde budem hrávať. Podobne som postupoval aj vo Francúzsku – z praktických dôvodov sa poisťujem tam, kde pôsobím."
Martin Valo o zmysle poistky, aj keď je pre športovca minimálne päťkrát taká drahá ako pre nešportovca, nepochybuje. "Hádzaná je totiž zaradená medzi také rizikové športy ako futbal, hokej a rugby. Preto sa mi to oplatí. Možno sa mi nikdy nič vážne nestane, ale ak áno, mám záruku, že neostanem prostriedkov."

Štvrtá skupina
Malý prieskum slovenského trhu ukázal, že uzavrieť poistku pre profesionálneho športovca nie je až taký problém. Ibaže u nás je v porovnaní s poistením bežných ľuďí niekoľkonásobne drahšia – a poistiť sa výlučne úrazovo väčšinou nie je možné, súčasťou zmluvy býva aspoň minimálne životné poistenie. A športovec si na Slovensku poistku na náhradu mzdy pravdepodobne neuzavrie vôbec.
"Nemáme problém poistiť profesionálnych športovcov, akurát ich zaraďujeme do najvyššej, štvrtej rizikovej skupiny," vysvetľuje Zoja Rizmanová, vedúca oddelenia analýz a metodiky produktov ERGO poisťovne. "U nás si môže športovec uzavrieť životné poistenie spolu s úrazovým pripoistením. V zdravotnom dotazníku pre poistencov je otázka, či má klient uzavretú zmluvu o profesionálnej športovej činnosti. Ak sa klientovi – športovcovi stane úraz aj pri športovej činnosti, poistku za trvalé následky úrazu uhradíme. Náhradu ušlej mzdy, v našej terminológii tzv. denné odškodné, nepoisťujeme. Nie je pre nás rozhodujúci príjem športovca a nerobíme rozdiel, či ide o športovca s profesionálnou zmluvou z nižšej súťaže, alebo napríklad o hokejistu NHL.
V poisťovni ERGO je základná suma v prípade trvalých následkov úrazu a smrti následkom úrazu 200 000 korún. Klient si môže dohodnúť až päťnásobok základnej sumy, teda milión korún. V prípade ťažších úrazov s väčším telesným poškodením dochádza k progresívnemu plneniu a suma, z ktorej sa vypočítava poistné plnenie, môže byť až 4 milióny korún. V prípade poistenia od jedného percenta poškodenia organizmu s progresívnym plnením zaplatí bežný klient mesačne 390 korún, profesionálny športovec 1 365 Sk. Vzhľadom na riziko, a neraz aj príjmy, rozdiel určite nie dramatický.
Zoja Rizmanová ani sekundu neváha: "Ako športovec by som si poistku určite uzavrela. A podľa toho, či by som sa chcela zabezpečiť natrvalo, alebo len dočasne, alebo by som chcela len akúsi finančnú výpomoc počas zranenia, hľadala by som produkt a spoločnosť, ktorá by mi ho ponúkla. Radiť je ťažké, poistenie je veľmi individuálna záležitosť a každý od neho očakáva niečo iné. Opakujem, u nás je poistenie športovca jednoduché, ale to, čo je v prípade dobre zarábajúcich športovcov asi najzaujímavejšie, teda náhradu ušlej mzdy, neponúkame."

Atlét platí menej
Česká poisťovňa – Slovensko poisťuje športovcov v rámci bežne dostupných produktov životného a úrazového poistenia. Tieto štandardne kryjú riziko vzniku úrazu pri športovej činnosti a jednotlivé sadzby zohľadňujú úroveň rizika. "Športy ako napríklad atletika, aikido, veslovanie alebo orientačný beh, majú riziko vzniku úrazu aj u profesionálov porovnateľné s rizikom u bežných manuálne pracujúcich ľudí," uvádza príklady Jana Novotná, marketingová manažérka spoločnosti. "Z poistného krytia sú však štandardne vyňaté poistné udalosti v tých najrizikovejších športoch ako horolezectvo, parašutizmus či motorizmus".
Športovci majú najväčší záujem o úrazové poistenie. Základné úrazové poistenie zahŕňa poistenie trvalých následkov úrazu a smrti následkom úrazu. Základné poistné sumy sú pre trvalé následky úrazu 200 000 a pre smrť úrazom 100 000 korún. Poistenie je možné dohodnúť až na štvornásobok týchto súm. Novotná: "K poisteniu trvalých následkov úrazu si klient môže dojednať aj progresívne plnenie, čo v praxi znamená plnenie až do výšky štvornásobku stanoveného poistného plnenia." Klient sa teda môže dostať až k sume 3,2 milióna korún. "Zároveň si môže poistiť čas nevyhnutného liečenia následkom úrazu, a to aj v prípade drobných úrazov, a v rámci samostatného úrazového poistenia aj poistenie hospitalizácie následkom úrazu."
Profesionálneho športovca s vysokým rizikom úrazu bude samostatné úrazové poistenie na základné poistné sumy s pripoistením progresívneho plnenia pre trvalé následky úrazu stáť 328 korún mesačne. Úrazové pripoistenie v rovnakom rozsahu k životnému poisteniu ho vyjde už len 260 Sk mesačne. "V prípade športov s nižším rizikom úrazu zaplatí profesionálny športovec za také isté poistenie len 124 korún mesačne. Za základné úrazové pripoistenie k životnému poisteniu zaplatí mesačne 98 Sk," dodáva Jana Novotná.
Je teda naozaj na každom športovcovi, ako sa rozhodne a aké riziká podstúpi. Zranenia sa totiž nevyhýbajú ani tým najlepším.

Autor: Tomáš Končený

Zdroj: PROFIT,


Sponzorované odkazy