V smernici o vysielaných pracovníkoch sa podľa Korčoka pokúšame o kompromis
Novú smernicu o vysielaných pracovníkoch žiadajú krajiny ako Francúzsko či Nemecko.
Smernicu o vysielaných pracovníkoch do zahraničia by mala príslušná Rada ministrov EÚ schváliť v októbri. Ostávajú teda zhruba dva mesiace, aby sa krajinám strednej Európy podarilo dosiahnuť kompromis. „Musíme sa pozerať pravde do očí a tá je taká, že my už smernicu nebudeme pravdepodobne vedieť zablokovať. Môžeme byť prehlasovaní,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Ako vysvetlil, Slovensko sa spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom snaží o to, aby zo smernice bola vyňatá oblasť dopravy, ale aj aby smernica začala platiť neskôr ako len o dva roky.
„Krajiny V4 hovoria, že oblasť dopravy, ktorá sa týka napríklad často spomínaných dopravcov, má byť z pôsobnosti smernice vyňatá. Tu sme s Francúzskom, ktoré smernicu presadzuje, na opačných póloch a tu na opačných póloch zostaneme aj po stretnutí premiéra Roberta Fica s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom,“ pokračoval Korčok. Smernica by sa teda naďalej týkala napríklad robotníkov pracujúcich na stavbách či vo firmách, ktoré sa podieľajú na subdodávkach. Slovensko okrem toho žiada zadefinovať, čo je to mzda. Ako Korčok vysvetlil, mzda sa môže skladať z mnohých položiek, vrátane príspevkov či prídavkov, a Slovensko nechce, aby sa práve tieto ďalšie položky započítavali. „Odmietame, aby ostatné zložky boli zakomponované do mzdy. Ak by sa to zaratávalo do mzdy, tak naše firmy stratia konkurenčnú schopnosť,“ objasnil štátny tajomník.
Štátny tajomník Korčok skonštatoval, že smernica je predmetom politického sporu medzi krajinami západnej Európy a strednej Európy. Zároveň priznal, že smernicu krajiny strednej Európy na Rade EÚ nebudú môcť zablokovať. „Ideme bojovať o to, že sa pokúsime smernicu prispôsobiť do nám prijateľnej polohy,“ povedal Korčok. Ako dodal, Slovensko snahou o kompromis robí iba to, čo je v našom záujme. „Mám pocit, že robíme presne to, čo sa každá krajina usiluje robiť v situácii, keď sú nejako rozložené sily a vy sa snažíte získať maximum,“ dodal.
Ako Korčok ďalej uviedol, smernica nebude platiť iba pre Slovákov vyslaných do zahraničia, ale aj pre tých, ktorí sa budú chcieť uplatniť na našom trhu, napríklad z krajín, kde je výrazne nižšia mzda. „Slovensko sa stane atraktívnym pracovným trhom pre tie krajiny, kde sú platy nižšie, ako napríklad Rumunsko alebo Bulharsko,“ dodal Korčok.
Smernicu o vysielaných pracovníkoch žiadajú krajiny ako Francúzsko či Nemecko. Ich argumentom je, že inštitút vyslaného pracovníka narúša ich sociálny systém a tlačí na znižovanie miezd. Vyslaní zamestnanci sú tí, ktorých napríklad slovenská firma pošle do inej členskej krajiny, ale stále na nich platí slovenský Zákonník práce. Podľa novej smernice by sa mal uplatniť princíp „za rovnakú prácu rovnakú plácu“.
