AZZZ SR chce nový mechanizmus na určenie minimálnej mzdy
Zástupcovia zamestnávateľov sa totiž zhodujú, že tradičné rokovania o budúcoročnej minimálnej mzde sú v tejto chvíli zbytočné, nakoľko v konečnom dôsledku o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda podľa svojho vlastného uváženia.
Sociálni partneri mali podľa zákona do 15. júla priestor na vyjednávanie o výške minimálnej mzdy na rok 2018. Zástupcovia zamestnávateľov sa však zhodujú, že tieto tradičné rokovania o budúcoročnej minimálnej mzde sú v tejto chvíli zbytočné, nakoľko v konečnom dôsledku o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda podľa svojho vlastného uváženia. Ako uviedla v stanovisku Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, najlepším riešením by bolo preto skončiť s každoročným vyjednávaním, čím by sa odpolitizovalo vyjednávanie o výške minimálnej mzdy.
AZZZ sa so sociálnymi partnermi chce rozprávať o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov upravovala. "Tváriť sa však, že robíme sociálny dialóg, kde sme nikdy nedospeli k nejakej dohode, je zbytočné. Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý bude predvídateľný a nebude znamenať každoročné doťahovanie sa. Tento nový mechanizmus by mohol zahŕňať napríklad výšku priemernej mzdy a infláciu," načrtol generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický.
Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Taktiež by sme sa podľa asociácie zamestnávateľských zväzov vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov, ktorí zvyšovaním minimálnej mzdy naháňajú politické preferencie. "My to vnímame veľmi negatívne a veľmi nás mrzí, že sa minimálna mzda stala politickým nástrojom. Je otázne, že či toto naozaj viac neškodí tým, ktorých chce vláda chrániť. My sme samozrejme počítali s nejakým nárastom minimálnej mzdy, ktorý bol deklarovaný na začiatku volebného obdobia, spomínaná suma päťsto eur bola však plánovaná až ku koncu volebného obdobia," poznamenal Nevický.
Generálny sekretár upozornil aj na to, že od výšky minimálnej mzdy sa odvíja ďalších 42 zákonov, čo podľa neho nie je zanedbateľné číslo. "Podstatný je aj fakt, že kvôli vysokému daňovo odvodovému zaťaženiu zamestnávateľov dostane v konečnom dôsledku štát viac ako samotný zamestnanec", doplnil Nevický.
