Dejiny poistenia ( 1.časť)

Mnohí si už dnes nevedia ani predstaviť, že by boli nepoistení. V podstate človek v dnešnej dobe je nútený byť poistený, keďže niektoré druhy poitenia ako napríklad motorové alebo zdravotné či dôchodkové sú povinné zo zákona. Poistenie je nevyhnutné nielen pre súkromne osoby, ale aj pre firmy a podniky. V súčasnosti si každy môže poistiť čokoľvek. S rozvojom súkromného poistenia vám dnes záplava poisťovní poistí všetko počnúc majetkom cez zdravie až po prsia, produkty vášho mozgu alebo váš život. Napokon sa poistenie stáva aj jednou z foriem sporenia a teda investovania do budúcnosti.

Dejiny poistenia siahajú až do 3 tisícročia p.n.l. Za prvé akoby “proto” poistenie je považovaný karavánovy systém kupcov z Mezopotámie. Tí v snahe predchádzať risku straty ťavy, ale aj tovaru pri nájazdoch nomádskych kmeňov vždy cestovali v kolónach. Takto sa mohli jednak účinnejšie brániť lupičom a takisto pri úmrtí ťavy ju mohli ľahko nahradiť inou. V dnešnej termilógii by sme snáď tento karavánový systém mohli nazývať poistenie na eliminovanie tranzitného risku.

Ďalšia forma poistenia sa objavila v polovici 1. tisícročia p.n.l. s rozvojom námorného obchodu v stredomorí. Vtedy prišli grécki a fénicki kupci s myšlienkou založiť pred plavbou fond, ktorý by slúžil na nahradenie škody na tovare v prípade pirátstva alebo stroskotania lode. Týmto spôsobom sa tak vyhli riziku krytia straty tovaru iba jedným kupcom. Bolo to v podstate akési prvé vzájomne zaistenie. Z týchto antických čias je známe aj prvé poistenie lode počas plavby. Nájomca lode pred plavbou uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorú zabezpečil loďou. Ak loď dorazila do cieľa pôžička bola splatená a lodiar navyše získal prémiu za postúpenie rizika. Ak loď stroskotala nájomca lode neplatil nič.

Staroveký Rím sa zase môže pochváliť prvou formou životného poistenia. Rímania si zakladali pohrebné spolky, ktorých členovia platili do spoločného fondu ročné príspevky. V prípade úmrtia jedného z členov spolok hradil jeho pozostalým náklady na pohreb a prípadne im aj naďalej finančne pomáhal.
V západnej Európe sa prvé poistenie objavilo v polovici 14 storočia v severo talianských mestách. Jeho vznik bol spojený s rozvojom stredomorského námorného obchodu. Kupci si uvedomovali, že ich vzrastajúce obchody si vyžadujú stale väčšie náklady na financovanie cesty. Podobne s obchodnými cestami do vzdialenejších kútov stredomoria, ktoré mali priniesť zvýšený zisk, vzrastalo aj riziko, že sa lode z cesty nevrátia. Na financovanie nákladnejších ciest uzatvárali taliankskí kupci obchodné partnerstvá nazývané commendy. Obchodní partneri poskytli na krytie cesty kapitál a spoločne tak zdieľali zisk alebo prípadne riziko straty tovaru. Bohatší kupci si mohli dovoliť aj inú formu zníženia rizika na cestách. Namiesto osobného cestovania si najímali obchodných zástupcov, ktorí brázdili moria s ich tovarom a mali účasť na zisku, ale aj na riziku.

Prvé písomné doklady o poistení pochádzajú z Janova. V tomto meste sa zachovala poistná zmluva z roku 1347, ktorá sa samozrejme týkala námorneho obchodu. Z Talianska sa námorné poistenie postupne rozšírilo aj do iných prímorských krajín a miest Európy. V 70. rokoch 14. storočia sa poistné zmluvy objavujú aj v v Brugách, kde sa poisťoval tovar hobvábu a vlny. V 15 storočí sa stretávame s námorným poistením aj v Barcelone a po nej v Antverpách.

V rámci námorného poistenia sa najbežnejšie poisťovali lode a lodný tovar v čase obchodnej cesty proti riziku poškodenia a straty pri morskej búrke, prípadne pri prepade pirátmi. Lehota poistenia bola zvyčajne 12 mesiacov. Po objavení Ameriky (1492) sa obchodné cesty predlžovali čím vzrástlo aj riziko straty a úmerne tomu rástla aj dlžka lehoty poistenia. Poistenie škody na tovare alebo lodi sa uzatváralo aj v čase vojenských konfliktov medzi krajinami, ktoré v tom čase často bojovali o ovládnutie námorných ciest.